Prvým pohybom budú vnútorné pohyby vo vládnej strane. Začne vnútorný boj o pozície vo vládnej strane do konca volebného obdobia medzi dvoma hlavnými záujmovými skupinami. Vládna strana prestane uplatňovať dovtedy premiérom „verbálnu sociálnodemokratickú“ politiku. Nový premiér, prejavujúci sa podnikateľsky, naplno prejaví svoju liberálno-pravicovú tvár. Jediný ľavicový poslanec v Smere, predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha, bude čoby marxista a bývalý šéf medzinárodného oddelenia KSS postavený pred dilemu, či zostať v liberálno-pravicovej strane. Pýtate sa prečo tak hovorím? Poznám premiéra, predsedu parlamentu a ministra vnútra ešte pred spojením Smeru so stranami SDĽ a SDSS. Ani vtedy neboli sociálnymi demokratmi.
Druhým pohybom budú pohyby v pravej časti politického spektra. Vzniknú nové pravicové strany (Hlina, Procházka), bude prebiehať boj medzi viacerými stranami od stredu doprava o každú desatinu. Každá desatina bude dôležitá na to, aby sa za lídra pravice vyhlasovali raz jedni, potom druhí. Ešte väčší tresk a dopad na pravicu bude mať, ak sa veľká guľa, vládna strana, začne rozpadať a valiť sa doprava. Čo sa bude diať na pravom spektre poznáme v malej podobe z volieb samosprávnych krajov, kedy v Bratislave, Trnave, Košiciach kandidovali viaceré pravicové zoskupenia.
Tretím pohybom budú pohyby naľavo od stredu, mimo vládnej strany. Rozdrobení ľavičiari, komunisti, sociálni demokrati, budú hľadať cestu a hádať sa, kto si utrhne aspoň nejaký flek. Príkladom je KSS v roku 2002, kedy sa dostali do parlamentu, každý čakal, že budú opozíciou a miesto toho sa rozhádali, rozpadli a upadli. Prvou šancou ľavice bude podpora ľavicovému kandidátovi na prezidenta, ktorý bude konkurovať premiérovi, čím získa ľavica prvý impulz na rozpohybovanie sa. Druhým impulzom bude vytvorenie koalície pre voľby do Európskeho parlamentu s 13 kandidátmi. Najťažším bodom bude hľadanie prvých troch lídrov tejto koalície, pretože šancu na zvolenie bude mať maximálne jeden, možno dvaja. Lenže, niekto bude musieť ťahať celú kandidátku k úspechu, ináč to zmysel nebude mať.
Štvrtým pohybom budú strany mimo štandardného politického spektra, ktoré sa fakticky neorientujú na to, či sú ľavica alebo pravica. Momentálne ho okupuje so svojimi 8 – 9 % hnutie OĽaNO. Ale tlačí sa tam regionálna strana 7 Statočných, ktoré uhralo nejaké percentá v krajských voľbách. Ohlasovať sa budú strany s programom priamej demokracie. No, a ešte aj iné radikálne strany. Takže ani OĽaNO nebude mať na ružiach ustlané.
Politika je v pohybe. Čaká nás druhý polčas rozpadu vládnej strany. A za to už nemôže prezident USA Barack Obama, ktorý tomu dal nechtiac signál.
A takto to naozaj dopadlo... (Praha, 2010).
