Každý ma nejaký ten osud o toto je ten moj v reportáži TV REGION ...
Aj keď reportáž mala byť len o kvapke krvi . Nechcel som zapájať seba , aby ma ľudia začali lutovať atď... chcel som skorej inšpirovať ostatných , aby sa darovalo a pomáhalo ak má niekto tu možnosť . Nakoniec som sa nechal premluviť a začal spontálne odpovedať ... je na každom osobne čo si z toho zoberie ... viacmenej je to , ale tak že človek váži život až vtedy až je sám na dne ...
Ja moj príbeh vidím takto :
Prekonal som 4 operácie ... na ktoré som pre šťastie chodil v drese fk senica :-) je toho veľa čo písať to by bolo nadlho ... aj ako mi blízky dodávali silu , keď ma prišli futbalisti pozrieť atď ... len najviac si spomínam keď mi bolo najhoršie a niekto mi stisol ruku cítil som neskutočnú energiu vtedy .
Ostalo mi 50 cm tenkého čreva teda laicky povedané výživu zo stravy dokáže spracovať črevko len minimálne. (moje krátke "trúbky" majú aj za následok časté stolice )
Preto musím jesť pomenej a viackrát denne bezzvyškou dietou (potraviny ,ktoré nedraždia črevko či žalúdok. Cibuľa,cesnak ,ovocie a zelenina iba bez šupiek atd ... cukry nevie črevko spracovať , musím mať kalorické ale nemastné potraviny z veľkým obsahom železa a bielkovín ) , aby som ako tak prijímal živiny . Tekutiny možem piť iba medzi jedlami . Mal som 43 kg a bol som tak vyšťavený ako citrón , musel som čakal ako na spasenie na zavedenie hadičky na infúzie .
Mám nastavený svoj pravidelný režim či spánok alebo celkovo keď niekde chcem ísť napojím sa na
" nabíjačku" celý deň a až potom možem niekam ísť na ďaľší deň . (ak ho poruším je zle ) Pri chodení a státi sa hneď unavím preto musím šetrne hospodáriť z energiou . Hlavne krok po kroku a pozitívne .
Chválabohu infúzie pomáhajú , už pomaličky aj priberám ( všetky živiny,minerály,vitamíny možu putovať do môjho útleho tela) a moje telo ich rešpektuje , lebo ako vieme každý liek niečomu pomáha a niečomu škodí . Treba sa pečlivo starať o sterilzácii bytu či okolia hadičky , aby sa tam nedostala infekcia .
Mám kopec liekov (pečeň ,žalúdok,hemoglobín) probiotiká či rôzne doplnky stravy a bioliečbu na Crohnovu chorobu (podkožná inekcia ) aj pretože mám zase nález na Hrubom čreve telo musím užívať silný Methotrexate ( po ktorom mám nevoľnosti ) aby sa sa vyhol ďalšej operácii .
O dostupnosti liekov, problémoch s byrokraciou , poisťovňami a doplatkoch či zaopatrenie si za svoje to čo potrebujem všetko aj na infúzie škoda reči ... v tomto štáte bohužiaľ , ale ako vieme nič nefunguje ako by malo ...
Lekári na Antolskej sú úžasní ako sa o mňa starajú od chirurgov až po gastroenterológov . Dokonca moja špecialistka na syndróm čreva je hotový anjel :-) volá mi aj keď nemusí ako sa mi darí , zrušila dovolenku kvôli mne a pod. Časté kontroly a odbery v Bratislave sú nevyhnutnosť . Ale chodím tam rád .
Niektorí lekári by sa mohli inšpirovat ,že profesia sa nerobí pre peniaze , ale pre radosť že sa pomáha .
Čo mi ale podráža nohy najviac je , že ja bojujem zo všetkých síl z chorobou no na urádoch keď žiadate príspevok sa ku vám chovajú jak k handre a vrieskajú na vás citujem ...
... Vy chcete mínať peniaze daňových poplatníkov !!! (asi nevie že daňový poplatníci ich živia , ale tvária sa akokeby to dávali zo svojeho ) po tomto mám stále traumu z toho a musel som vyhľadať psychológa.
Neuvedomujú si , že oni míňajú mojou troškou energie čo mám .
Samozrejme posudkový doktor to odklepol , že mi príspevok na auto alebo dopravu na taxi či asistenciu nedajú (pritom sa bez auta nepohnem a teraz stále musím niekoho "otravovať " kade tade alebo sa prepravujem taxíkom ) aj keď mám na to nárok , splňam všetky podmienky a mám potrebné papiere či odporúčania mojich doktorov .
Ešteže mám priateľku ,ktorá obetuje kvôli mne celý svoj život . Snáď jej všetku tu lásku budem môcť niekedy vrátiť . Taktiež spomínanú pomocnú ruku v reportáži blízkym .
Teraz žijem z úspor , ktoré dochádzajú ... čo , ale bude ďalej neviem odvolal som sa . Som bojovník len tak sa nevzdám .
Ako aj pri plnom invalidnom dôchodku ,ktorý mi v Senici tiež nechceli schváliť , ale v Bratislave len krútili nad nimi hlavami , kedže je moja choroba tak špecifická , ale mám kvázi ruky a nohy pre nich ...
Čo ma , ale nezabije ma posilní . Nezaháľam som svojpomocný vo viacerých sférach života .
Kedže nemôžem aktívne športovať tak v rámci mojich možností vidím v športe poslanie ...
Napríklad pri našom fanklube Železná únia slušnou formou podporujeme svoj srdcový klub, napredovanie nás posúva všetkých ďalej. Mne kvázi pumpuje potrebné železo do krvi :-)
Aspoň zabúdam na problémy , som troška užitočný a snažím sa rozdávať pozitívnu energiu na všetky strany .
Tešme sa z maličkostí . Milujeme život , ľudí a oni budú milovať vás .
Ak sa postavím troška na nohy chcel by som sa angažovať a motivovať ľudí v nejakej charite , zbierkach ... to by ma naplňalo , alebo kvapka krvi čo organizovali kolegovia je obdivuhodný počin , kiežby takých firiem či organizácii bolo viac . Krvičky nie je nikdy dosť :-)
Jedno je isté ... Každý deň výjde slniečko ...
