Čerešne za stenou zrejú.
Lákavé ako jablká
z detského raja.
A zakázané.
No ja stále
mám chrobáka v hlave,
preliezť skaly
ochutnať a čakať,
čo sa stane...
vari chladné múry
nie sú ľuďmi
vystavané?
A predsa,
zbohom túžba,
tak ma vychovali.
Po mnohých rokoch
zmení sa tvár Zeme,
padnú múry,
zoschnú stromy
aj my
už dávno tu
nebudeme.