Písmo:
A-
|
A+
Z voňavých lesných malín
stále cítim ako chutíš,
ako si sa zvodne odtiahla
a s úsmevom zahrala,
že už nie
a ja som ti ich do podľahnutia
rozmazával po perách
a ešte aj v noci
vetril ich vôňu
na špičkách tvojich bradaviek,
a to bolo naposledy,
čo som vnímal opojnosť malín,
lebo už na sklonku leta
tvoj zvonivý smiech
doliehal z iného príbehu
a ja o to viac ďakujem,
že môj život bol chvíľku malinový
a v krátkych rituáloch nostalgie
na teba občas spomínam
už len z trpko-sladkej chuti
divokých černíc,
ktoré mi až do noci sfarbili prsty
prvým naivným sľubom,
že sa vnoria spolu so mnou
do prchavej mozaiky
všetkých čias.
