Po voľbách sa vynorilo množstvo káuz za ktoré je zodpovedná bývalá vláda strany SMER-SD. Niektoré ministerstvá nielenže nedostatočne informovali o prešľapoch svojich predchodcov, ale čo je ešte horšie úplne zle naštartovali nové obdobie. Ako príklad sa dá spomenúť ministerstvo zdravotníctva a potom ministerstvo zahraničia. Ministerstvo zahraničia SR nezvládlo svoju povinnosť včas informovať slovenských občanov cestujúcich do zahraničia a zanedbalo ich starostlivosť.
Príklady:
Tunisko, Jemen a Egypt - ministerstvo vydalo varovanie 3 týždne po vypuknutí nepokojov.
Alžír - viac ako týždeň
Žiadne varovanie o situácii v Líbyi.
Mnohé z týchto destinácií slúžia pre náš cestovný ruch alebo má menšie množstvo občanov pracujúcich, rodinne viazaných v danom štáte. Ako katastroficky zvládlo situáciu ministerstvo v Japonsku sa dá dočítať tu :
Je síce pravda, že cestujúci sa môže zaregistrovať na stránke MZ SR, to mu je ale málo platné ak ministerstvo nevydalo pokyn svojim veľvyslanectvám a konzulátom. Už vôbec to nepomôže, ak nedošlo ani k základnému varovaniu. V tomto prípade ministerstvo ako inštitúcia zlyhala informovanosťou a starostlivosťou o svojich občanov.
Ďalší problém sa týka samotnej kancelárie ministra zahraničia. Minister Dzurinda nielenže porušil kompetencie zasahovaním do cudzieho ministerstva, ale sa ani neoboznámil so strategickým stavom Ozbrojených síl SR, keď sa vyjadril o situácií na Cypre. To však bola len jedna z mnohých jeho chýb. Ako minister SR je ústavou viazaný sledovať záujmy republiky a nie je ani EÚ komisárom alebo splnomocnencom OSN, aby navrhoval riešenia potrieb ministerstiev, ktoré nespadajú do jeho kompetencie. To, že nás Turecko (ktoré okupuje severnú časť Cypru cez svoj bábkový štát) chváli, je skôr dôvod na starosť a nie na radosť. Ďalšie zlyhanie nastalo, keď nám OSN odmietlo odovzdať velenie misie s odôvodnením že Čína poskytuje viac vojakov. Toto diplomatické faux pas zostalo nepovšimnuté hoci malo byť rázne zasiahnuté a vyvolaný príslušný tlak diplomatickou cestou. Cyperská misia existuje už desaťročia a nedá sa popísať ako strategický záujem OSN alebo Slovenska. Možno to spozorovať aj na nízkej účasti ostatných štátov.
Minister Dzurinda sám poškodil svojím konaním SR keď nezvládol kompetencie, ktoré mu boli premiérkou Radičovou zverené. Potom musíme byť svedkami teatrálnych prejavov, keď minister nevie, o čom hovorí a nekoná v záujme štátu. Zostávam optimistický, že minister sa bude krotiť vo svojich prejavoch a nebude sa pliesť do práce zvyšku ministerstiev, ak ho o to niekto nepožiada. Ak sa vám článok páčil hlasujte zaň aj na:
