Zuzana Čaputová. Úspešná právnička, nositeľka Goldmanovej environmentálnej ceny. Bojovníčka za práva Pezinčanov. Žena, ktorá sa postavila oligarchom už pred desiatimi rokmi, v čase, keď sa s "úspešnými veľkopodnikateľmi" ešte ostatné elity potľapkávali na spoločných fotografiách po ramenách. V rozhovoroch priama, otvorená, jasne orientovaná v témach a vyhranená v názoroch na závažné spoločenské témy.
Maroš Ševčovič. Uznávaný a úspešný diplomat, dnes podpredseda Európskej komisie. Doma je milovníkom vyprážaných rezňov, ako väčšina Slovákov a pevným zástancom sociálnych istôt. V Bruseli je zástancom pro-európskej orientácie krajiny pod Tatrami a expertom na energetiku a budovanie energetickej únie. Nuž možno by ho v Bratislave bolo trocha škoda, keďže v Európskej komisii dokáže robiť Slovensku dobré meno. A vyvažovať tak nevydarené pôsobenie iných politických reprezentantov našej malej krajiny.
Je dobre, že iní kandidáti z dlhého zoznamu ostali pred bránami druhého kola. Hoci volebný zisk niektorých je zarážajúci.
Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu a bývalý minister spravodlivosti. Slovákom známy pre svoje žoviálne vystupovanie v Smotánke a na tlačových konferenciách, ale tiež pre sebastrednú otvorenosť a odvážne vyjadrenia na adresu všetkých okolo. Odbornejšej verejnosti známy tiež aj pre "harabinizáciu" súdnictva. Pre priateľské vzťahy s Mečiarom, Ficom. A pre nepriateľské vzťahy s Mečiarom, Ficom. Zrozumiteľné, že? Hlavne, že tristotisíc voličov v tom má jasno.
A tie extrémistické návody na biele, izolované Slovensko, bez kebabov, bez čínskych reštaurácií, bez Vodky Absolut. Tých kandidátov, ktorí sa vezú na vlne nárastu nenávistných nálad v celej Európe, a ktorí na svoju stranu strhávajú tých najnešťastnejších a najsklamanejších voličov. Aby ich, po prípadnom víťazstve, zadupali ešte hlbšie do ich sociálnych problémov. Zmysluplné a koncepčné riešenia? Žartujete, všakže? Čo sa dá čakať od predstaviteľov dezorientovaného slovenského fašizmu? Áno, dezorientovaného. No veď kto to kedy videl, upínať sa fašistov k východu...
Niektorí z kandidátov si z voľby prezidenta už tradične urobili svoje vnútrostrannícke primárky. Pre nezainteresovaných, prezidentské voľby niektorí využívajú na to, aby svojím spolustranníkom ukázali, že volebné preferencie ich strán sú v podstate ich vlastnými. Je skvelé, že túto hru konečne voliči odmietli a tak niektorí z tých kandidátov nepochodili.
Ale teraz späť k druhému kolu. Hoci by PREZIDENT mohol byť uznávaný a rešpektovaný v zahraničí, hoci by bol potvrdením našej pro-západnej bezpečnostnej a pro-európskej politickej a ekonomickej orientácie, po minuloročných udalostiach je to trochu málo, zvlášť, ak posledné dni naznačujú, že jeden z kandidátov má zjavne problém s integritou. Hovoriť a konať to, čo chce publikum počuť a vidieť (zjavne je publikum iné u nás a na pôde Európskeho palamentu), a myslieť si ktovie čo... to asi bude "tá" DIPLOMACIA SOVIETSKEHO TYPU.
Ako pred pár týždňami napísal Samo Marec, žijeme "v krajine, kde každý deň musíte bojovať za udržanie niečoho, čo je v každej normálnej krajine samozrejmosťou". Takže tu treba každý deň zápasiť napríklad za školstvo. Za také, ktoré nebude vyrábať z našej mládeže občanov druhej kategórie. Za vedu v rukách vedcov. Za dôstojný život pre každého pracujúceho (a aj toho, ktorý má produktívne obdobie už za sebou). Za fungujúcu pohotovostnú a záchrannú službu, moderné zdravotníctvo. Za rovnaké podmienky pre každého. Za zákonnosť, spravodlivé a (primerane rýchle) súdy. Za zdravšie životné prostredie. Za modernú a akcieschopnú armádu. Za presadzovanie verejného záujmu verejnými funkcionármi.
No a na to treba „mať gule“. Povedať stop korupcii. Postaviť sa neprávosti a zneužívaniu moci. Povedať nie oligarchom. Priznať hodnoty ako slušnosť, rešpekt, uznanie skutočným elitám. A priradiť ľudské práva a slobody každému, bez ohľadu na jeho farbu pleti, národnosť, vierovyznanie, politické presvedčenie alebo sexuálnu orientáciu. Či sa to už niekomu páči, alebo nie.
Slušní ľudia do politiky nepatria, vraví sa. Prezident však má stáť nad straníckou politikou, ideálne kiežby bola táto osobnosť apolitická. Prezident má reprezentovať a dbať na chod ústavných orgánov. A ešte všeličo iné, viď šiesta hlava Ústavy. Mal by tiež, podobne ako Ústava, prežarovať politický systém hodnotami. Má byť prezidentom všetkých Slovákov. Kľudne aj tých, ktorí sa narodili v Zimbabwe, ak majú slovenský občiansky preukaz. Teda do prezidentského paláca preto patrí práve slušný človek. Zvlášť, ak ich nemáme dosť na zaplnenie celého parlamentu...
Túto volebnú jar máme medzi kandidátmi aj osobnosť, ktorá už ukázala, že neuhne. Že je ochotná za každých okolností reprezentovať hodnoty, ktoré zastáva. Reálne už stála voči konkrétnemu a hmatateľnému zlu, nie abstraktnej mafii. A v skúške obstála. Chcelo to osobnú odvahu, odhodlanie, ale aj neochvejnú vieru v spravodlivosť a panstvo práva nad všetkými (toto je právny štát, aby ste vedeli).
Nuž, milí čitatelia, v kútiku duše iste súhlasíte. Volíte tiež PREZIDENTKU. Že?
