Minister sa hneď úvode nenútene označil za orgován, ktorý len dekoruje prostredie odbornej debaty s cieľom vypočuť si ju a až neskôr prijať závery. Diskusiu viedol Michal Hvorecký, účastnili sa jej okrem ministra Zuzana Majlingová, Ilona Németh, Jozef Labuda, Jozef Kovalčík, Dušan Buran a Lucia Tkáčová.
Pre úplné porozumenie problému je vhodné pozrieť si záznam z debaty. V krátkosti by sa dal zhrnúť ako stret generácií, lokálneho s nadregionálnym, starého s novým. Nová generácia umelcov a manažérov kultúry prinášala do miestnej galérie, ktorá je súčasťou múzea (zriadeného Ministerstvom životného prostredia, preto účasť ministra) za posledné roky nové projekty súčasného umenia. Zásluhou aktívnej (dnes už bývalej) vedúcej galérie vznikla mini sieť partnerstiev, ktorá umožnili fundraisovať a realizovať také výstavné projekty, ktoré by samotná galéria finančne ani kurátorsky sama nezvládla. Problémom sa stalo to, že v uplynulom roku tieto aktivity radikálne vstúpili do priestorov stálej expozície. Tým sa narušila koncepcia galérie, vybudovaná v skorých 90.rokoch minulého storočia. čo vzbudilo istý rozruch a odpor u časti miestnych a naopak, nadšenie v umeleckých kruhoch a u iných domácich. V takejto zmesi začali kvasiť malé a väčšie konflikty, ktoré vyvrcholili odchodom vedúcej galérie z múzea (pod ktoré galéria patrí) a otvorili otázku budúcnosti výstavného konceptu tohto priestoru, umiestneného v lukratívnom centre mesta.
Kým jedna strana preferovala posun na nadregionálnu, až stredoeurópsku galériu prostredníctvom prepájania starého a nového, ako aj víziu so zameraním na prieniky súčasného umenia a životného prostredia, druhá strana predstavila svoju skôr konzervatívnu víziu modernizácie s prioritným zacielením na prezentáciu výtvarného umenia, ktoré vznikalo v Banskej Štiavnici a jej blízkom okolí.
Spor o budúcnosť bude musieť rozseknúť zrejme až samotný minister. Nedalo sa ale nevšimnúť si faktické pozadie, na ktorom sa táto diskusia odohrávala. Jedným zo zásadných problémov, ktoré brzdia infraštuktúrny a personálny rozvoj múzea je neustále škrtenie štátneho príspevku, namiesto jeho zachovania a investovania prostriedkov získaných z rastúceho príjmu zo vstupného do samotnej inštitúcie. Druhým problémom je nedostatok kvalifikovaných odborných pracovníkov na regionálnej úrovni, ktorí by vedeli aktivity múzea posunúť na vyššiu úroveň. Tretím problémom je zrejme nedostatok mediátorov, ktorí by vedeli dať dokopy to najlepšie zo oboch svetov a spojiť ich pre spoločný cieľ - ktorým je v tomto prípade rozvoj galérie či múzea. Bolo až bolestivé opakovane počúvať o problémoch, ktoré vznikli úplne zbytočne a ktoré sa dali riešiť dialógom (keby nejaký vznikol).
Príbeh štiavnickej galérie či múzea ale nie je ojedinelý. S podobnými starosťami súvisiacimi s nedostatkom financií, investičným dlhom a nedostatkom kvalitných zamestnancov sa borí väčšina verejných múzeí a galérií v regiónoch. Možno by mohla padnúť otázka, či toto je téma v čase hospodárskej krízy. Moje odpoveď - musí byť. My totiž nezažívame len ekonomickú krízu, ale aj krízu hodnotovú, v ktorej dochádza k prekrúcaniu histórie, faktov, znižovanie citlivosti a vnímavosti ľudí a stratu zmyslu pre čokoľvek iné, ako matéria. Nakoniec, správne to identifikoval aj minister Budaj, keď spojil zdanlivo vzdialené témy životného prostredia a kultúry príkladom človeka, vyhadzujúceho odpadky do prírody a skonštatovaním, že to predsa kultúrny človek nikdy neurobí. Dodal by som, že kultúrny človek ani nekradne, nekorumpuje, nepodvádza, neničí pamiatky či sa nebije a nenadáva (v parlamente).
Ak teda nezačneme budovať kultúrnosť od obyvateľov regiónov, môžeme očakávať, že sa nič nezmení ani v našej spoločnosti. Nepomôžu masívne investície do školstva, ani informatizácia, ani skvelé zdravotníctvo. Každý deň máme šancu začať pracovať na zmene. Treba len nájsť odvahu. Minister Budaj môže byť tým, kto zmenu prístupu štátu ku kultúre začne alebo naopak, rovno ukončí nádeje vkladané do jeho osoby. Rovnako tak môže začať alebo ukončiť príbeh novej, lepšej štiavnickej galérie. Držím mu palce pri jeho rozhodovaní.
