V čase krízy sa o svoje hlásia sa so svojimi starosťami hlási o slovo aj kultúrna obec. Patria medzi k nej odvetvové organizácie zriadené samosprávou. Najmä k nim je ministerstvo navonok dlhodobo zvláštne rezistentné s tvrdením, že ich činnosť je výlučne v kompetencii miest a obcí.
Zákon definuje základné úlohy ministerstva kultúry a umožňuje mu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, v oblastiach, v ktorých je MK SR na to splnomocnené.
Z uvedeného vyplýva, že samotné ministerstvo by sa nemalo dištancovať od samosprávnej kultúry. Aj dnes ju totiž priamo či nepriamo ovplyvňuje, a to napríklad:
a) dotáciami na obnovu kultúrnych pamiatok vo vlastníctve miest a obcí,
b) všeobecnou legislatívou v oblasti kultúry a umenia, ktorá sa týka aj samospráv,
c) zriadením a legislatívnou podporou nezávislých fondov, ktoré vznikli z iniciatívy Ministerstva kultúry SR (FPU, AVF, FNM),
d) spôsobom nasmerovania eurofondov a iných fondov v oblasti kultúry,
e) metodickou činnosťou a štatistickým zberom, ktorú realizuje inštitúcia v priamej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR (NOC)
f) pripravou dlhodobej stratégie na rozvoj slovenskej kultúry.
Dištancovať sa od samosprávnej kultúry je teda v tomto prípade to isté, ako dištancovať sa od nezávislej. Obe síce ministerstvo nemôže priamo riadiť, ale má v rukách moc vytvárať podmienky a podporné nástroje na ich rozvoj. A aj podľa toho, ako sa mu to podarí bude hodnotené aj nové vedenie rezortu. Držím mu palce, aby ani v tejto oblasti nepohorelo. Aby bolo skutočným ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, nielen ministerstvom inštitúcií, ktoré riadi.
