Nie cestovný ruch, ani gastronómia, ale kultúra je najviac zasiahnutou oblasťou počas obdobia korona krízy. Je totiž vysoko pravdepodobné, že v čase, keď turizmus a reštaurácie už budú fungovať v plno režime, mnohé kultúrne aktivity budú stále zakázané alebo obmedzené.
Predtým, ako sa pokúsim pozrieť na regionálnu kultúru po kríze by som rád zdôraznil, že sa necítim byť neomylný vo svojich názoroch. Naopak, som fanúšikom diskusie, ktorá vedia k najlepším riešeniam a rád sa nechám presvedčiť o tom, že iný pohľad na rovnakú tému je lepší.
V minulom blogu som sa venoval najmä samosprávnej kultúre. Tentoraz budem cielene používať pojem regionálna kultúra, do ktorého zahrniem všetky kultúrne aktivity v danej lokalite, bez ohľadu na ich organizátora. Sústrediť sa opäť chcem na tie mestá a obce, ktoré nie sú krajské, pretože tie už dnes ponúkajú kultúru pre veľmi široké spektrum divákov.
Predtým, ako sa pokúsim navrhnúť riešenia by som naznačil východiská môjho uvažovania. Slovensko po kríze nebude rovnaké, ako bolo predtým. Namiesto smútenia za starými časmi sa tento moment zdá byť skvelým námetom na nové prístupy či reštart celého sektora. Slovenské regióny budú po skončení pandémie bojovať o diváka. Ten bude cítiť strach z návštevy hromadného podujatia, diskomfort z nosenia rúška a čo je najhlavnejšie, veľmi vážne uvažovať, ako minie svoje prostriedky. Dá sa očakávať, že dopad krízy na kultúrny sektor bude najťažší spomedzi celého hospodárstva, keďže bude mať následky aj po jej skončení a nábeh bude trvať niekoľko mesiacov, až rokov. Tento jav bude markantnejší v ekonomicky slabších regiónoch. Pokles dopytu po kultúre a kultúrnych akciách môže mať vážny dopyt na organizátorov kultúrneho diania bez ohľadu na formu ich zriadenia. Tí sa okrem snahy o znovuzískanie diváka budú musieť zamerať aj na rôzne hygienické opatrenia, ktoré môžu byť nákladné. Zároveň prostriedkov v štátnom rozpočte nebude na rozdávanie a bude potrebné podstúpiť proces auditu a možnej racionalizácie štátnych inštitúcií, efektívnejšieho využívania a realokácie eurofondov, ako aj hľadania nových zdrojov pre kultúru formou nových legislatívnych opatrení.
Naopak, s jemným optimizmom sa na situáciu môžu pozerať tie regióny, kde je kultúra prepojená s turizmom. Predpokladám, že dopadom korona krízy bude znížený dopyt po cestovaní do zahraničia a naopak, rast záujmu o domáce destinácie, čo podporí aj záujem o kultúrne dianie v týchto lokalitách. V nich je kultúra zároveň dôležitým ekonomickým faktorom. Aj tu však bude platiť, že návštevníci budú zvažovať, ako minú svoje prostriedky a dá sa očakávať boj o návštevníka aj v rámci týchto lokalít.
Zdá sa preto logické, že prioritou opatrení na naštartovanie kultúrneho sektora v regiónoch po skončení krízy by mali byť tie, ktoré podporia rast dopytu po kultúre a umení. Ak sa preto v dnešnej dobe zvažujú balíčky opatrení na podporu reštartu kultúry, mal by sa štát vyhnúť jednorázovým neefektívnym dotáciám a sústrediť sa na opatrenia, ktoré povedú k dlhodobému rozvoju odvetvia. Medzi zmysluplné jednorázové investície samozrejme považujem tie, ktoré zrovnoprávnia kultúrny sektor s inými sektormi a umožnia "prežiť" umelcom, umeleckým remeslám, združeniam, organizáciám a inštitúciám, bez ohľadu na formu zriadenia.
Aké sú to opatrenia, ktoré by som v rámci podpory štátu privítal pre rýchlejší reštart regionálnej kultúry?
podporovať pozíciu podporných kultúrnych fondov (FPU, AVF, FNM) ako kvalitatívnych selektorov dobrých a zlých projektov. Ide o kľúčový moment, na ktorom stojí celý môj príspevok. Je nevyhnutné nájsť zdroje pre oba fondy a navýšiť ich rozpočtové možnosti. Zároveň je potrebné skvalitniť proces výberu projektov, a to možno aj zvýšením počtu programov a zúžením ich zamerania tak, aby odborné komisie mohli posudzovať nižší počet projektov a zvýšila sa tak kvalita hodnotenia. Je potrebné, aby prostriedky, ktoré štát vloží do kultúrneho diania, boli investované efektívne a zmysluplne, čoho jediným garantom sú nezávislé fondy, o čom svedčia aj ich doterajšie premyslené kroky v čase krízy. Fondy naopak by mali naďalej viesť diskusiu s odbornou verejnosťou a Ministerstvom kultúry, aby dokázali citlivo upravovať svoje priority a zameranie programov.
vytvoriť kvalitnú analýzu dopadov krízy z korona vírus a stavu kultúrneho sektora po jej skončení a strednodobý akčný plán na úrovni štátu, ktorý určí priority štátnej kultúrnej politiky v období po korona víruse a bude vznikať s participáciou odbornej verejnosti na horizontálnej aj vertikálnej úrovni. Dôležitá je spoluúčasť Fondov na realizácii takéhoto dokumentu, pretože práve oni budú finančným nástrojom na naplnenie takejto politiky a ich koordinácia a akceptácia dokumentu bude dôležitá, keďže ich existencia je nezávislá od Ministerstva kultúry SR.
podporovať vznik a prezentáciu nových umeleckých diel a ich cenovo dostupnú verejnú prezentáciu aj v regiónoch. Takéto opatrenie napomôže umelcom a umeleckým telesám a zároveň vytvorí ponuku kultúry v regiónoch. Je pritom dôležité, aby táto ponuka bola cenovo dostupná pre miestneho organizátora a lokálneho diváka. V praxi to znamená pri finančnej podpore grantov významne zohľadňovať to, ako a kde sa bude podporené dielo prezentovať, nepriamo nútiť umelcov a umelecké súbory opustiť svoju komfortnú zónu či stálu scénu a pokúsiť sa o získanie nového diváka v regiónoch. Ideálne sú aktivity, ktoré už v čase podávania žiadosti o dotáciu môžu preukázať odkonzultovanú spoluprácu či záujem z regiónov (záujem o predstavenie, koncert, výstavu a pod.).
podporovať inovatívne projekty, aktívnu a kreatívnu prácu s publikom. V dobre korona krízy sme sa stali obeťou čohosi, čo sa dá nazvať "streamovacím šialenstvom". Vo väčšine prípadov ide o veľmi nešťastnú formu prezentácie umelca a umeleckých diel a bolo by veľkým nešťastím, keby sa týmto smerom uberali trendy aj v budúcnosti. Našťastie, existujú aj pozitívne príklady iného prístupu, aj keď ich nie je veľa. Som presvedčený, že v budúcnosti je potrebné podporovať treba živý a osobný kontakt umelca, diela a diváka a online prezentácie len v opodstatnených prípadoch. Premyslený marketing by mal byť súčasťou každej aktivity, ktorá je určená pre verejnosť.
podporovať vzdelávanie ako súčasť kultúry. Je potrebné zásadným spôsobom zvýšiť kvalitu a dostupnosť vzdelávania profesionálov v kultúrnom sektore v regiónoch, obzvlášť tých, ktorí pracujú v samosprávach, a to na všetkých úrovniach - od technikov až po manažérov. Zároveň je dôležité, aby došlo v významnejšiemu prepojeniu školského a mimoškolského vzdelávania prostredníctvom kultúry a kultúrnych aktivít pre deti a mládež. Rovnako je v regiónoch nutné zachytávať a rozvíjať talenty z radov detí a mládeže, ktoré by sa v budúcnosti mohli venovať kreatívnemu priemyslu ako perspektívnej oblasti rozvoja hospodárstva.
podporovať rozvoj kultúrnej infraštruktúry. Je nutné začať sa venovať téme kultúrnej infraštruktúry, pretože kvalitné prostredia stimuluje dopyt a kultúrne správanie návštevníkov. V situácii, kedy sa hovorí o knižniciach je ešte dôležitejšie hľadať spôsoby, ako renovovať kultúrne domy a modernizovať ich na nové funkcie. Ak sa pri rekonštrukcii SNG hovorí o nákladoch okolo 70 mil. €, renovácia 150 kultúrnych domov by vyžadovala 300 - 350 mil. €. Podpora modernizácie kultúrnej infraštruktúry je pritom ideálnym príkladom toho, aký typ projektov by mal byť podporovaný z európskych zdrojov, keďže tieto slúžia nielen samosprávam a verejnosti, ale často aj tretiemu sektoru v podobe rôznych miestnych súborov, umelcov - jednotlivcov, ale aj občianskym združeniam. Netreba zabúdať na múzeá a galérie, ktoré sú v regiónoch neraz v neradostnom stave, pod ktorý sa podpísalo nielen finančné poddimenzovanie, ale aj zanedbávanie odborného rozvoja a profesionalizácie jednotlivých pozícií. Symbolickú pyramídu nutné budovať odspodu, pretože inak sa rozpadne.
vytvoriť systém podpory prostredníctvom kultúrnych poukazov, ktoré by poskytovali zamestnávatelia zamestnancom za zvýhodnených podmienok - spoluúčasť štátu, daňové zvýhodnenie - alternatíva k rekreačným poukazom. Existuje riziko, že veľká čas verejnosti využije takého poukazy na komerčne orientované podujatia, napriek tomu som presvedčený, že aj tak by mala táto forma podpory dopytu zmysel.
presmerovať používanie školských poukazov tak, aby boli využívané výhradne v priestoroch, určených na prezentáciu kultúry a umenia, nie v iných priestoroch. Zastavme "kultúru" v telocvičniach či iných nevhodných priestoroch a posuňme prostriedky do kultúrnych domov, divadiel, nezávislých centier, múzeí či galérií.
hľadať iné legislatívne a finančné nástroje, ako zvýšiť dopyt po kultúre a umení, či zlepšiť financovanie kultúry. Medzi ne patria okrem vyššie uvedených zákon o sponzoringu, spolufinancovanie FPU formou 1% odvodu z každej predanej vstupenky na kultúrne podujatie (okrem audiovizuálneho), presmerovaním časti zdrojov štátneho rozpočtu z lotérií, či nevyčerpanej 2% dane, zvýšenie transparentnosti SOZA a zmena výpočtu poplatkov a pod.
Verím, že kompetentní už teraz myslia na to, čo bude o rok či dva a ostávam v pozitívnom nastavení, že pri svojich úvahách myslia aj na regióny, ktoré potrebujú ich podporu a pomoc viac, ako kedykoľvek predtým.
