Rezort kultúry je najviac zanedbávaným rezortom minimálne od vzniku Slovenskej republiky. Investičný dlh len na obnove pamiatok v našej krajine narástol na 5,4 mld. €, ďalšie skryté dlhy existujú na fungujúcej, ale dosť často pokrivkávajúcej infraštruktúre. Pandémia zároveň dala zabrať všetkým, ktorí sa kultúrou a kreatívnym priemyslom snažia živiť - s minimálnou snahou a záujmom štátu o pomoc.
Ak teda Igor Matovič našiel v štátnom rozpočte 1,5 mld. €, ponúkam mu alternatívne (a možno aj užitočnejšie) riešenie, ako ich minúť v prospech občanov tohto štátu. Dobrou správou je, že môj plán je 5 ročný, a teda pre štátny rozpočet ešte výhodnejší.
Začnem hneď najväčšom položkou. Za 680 mil.€ môže napr. odstrániť investičný dlh samotného Ministerstva kultúry SR a jeho inštitúcií. Pomôže tak napr. aj Slovenskému národnému divadlu, ktorého modernizácia vyžaduje 20 mil. €. Alebo pochopiteľne môže za túto sumu pomôcť i iným pamiatkam, či lokalitám UNESCO, v ktorých platia prísne regulácie výstavby či obnovy pamiatok a kompenzácie majiteľom by bolo žiadúce.
Za 200 mil. € by bolo možné zlepšiť stav objektov a expozícií v 100 slovenských múzeách a galériách a dostať ich na úroveň 21. storočia. Zároveň by z nich mohli vzniknúť nielen atraktívne miesta uchovávajúce a prezentujúce naše dedičstvo či súčasnosť, ale aj moderné inštitúcie vychovávajúce generácie Slovákov k poznaniu, tolerancii a uznávaniu faktov v dnešnej postfaktuálnej dobe.
Rovnaká suma by pomohla dať do poriadku 100 kultúrnych domov a amfiteátrov po celom Slovensku. Aj v tomto prípade ide o objekty, ktoré patria medzi investične podfinancované, pracujúce často so zastaralou alebo žiadnou technikou, v zlom stavebno - technickom stave, často bez klimatizovaných sál či bezbariérového prístupu. Ide o najrozšírenejšiu kultúrnu infraštruktúru, ktorá sa stará o kultúrne vyžitie miliónov Slovákov.
Pomoc hmotné kultúrne dedičstvo - to sú zdieľané depozitáre, v ktorých by múzeá a galérie uchovávali najvzácnejšie nevystavené zbierkové predmety. Zabránilo by sa tak ich postupnej degradácii, ktorá vedie k trvalému poškodeniu či náročným investíciám na reštaurovanie. Investícia? 25 mil. €.
Zníženie DPH v kultúre je aktuálna téma. Je paradoxné, že politici nedokázali pomôcť znížením tejto dane napriek tomu, že odhadovaný ročný výpadok štátneho rozpočtu by bol len 5 mil. €. Za päťročnicu teda 25 mil.
Vysnený objekt hudobníkov - Národné kultúrne a kongresové centrum, t.j. priestor vhodný pre organizáciu atraktívnych koncertov s dostatočnou kapacitou, vybavením a akustikou by pred pár rokmi stál 60 mil. €. Konečne by odpadli sťažnosti na katastrofálny zvuk v objektoch NTC či Incheby, ktoré sú najčastejším prostredím hosťujúcim väčšie umelecké mená na Slovensku.
Pandémiou a súčasnou krízou zasiahnutú živú kultúru a audiovíziu by podporilo navýšenie podfinancovaných kultúrnych fondov. Za pätročné obdobie by išlo o sumu 75 mil. €, ktorá by kompenzovala neexistujúce protiinflačnú ochranu týchto fondov z minulosti.
Práca v kultúre patrí medzi najhoršie platené a najmenej atraktívne. Podiel priemernej mzdy odborných zamestnancov a zamestnankýň v kultúrnom a kreatívnom priemysle voči vysokoškolsky vzdelaným zamestnancom a zamestnankyniam v národnom hospodárstve bol 63%. 120 mil. € by napomohlo k aspoň čiastočnému riešeniu tohto problému aspoň vo verejnej sfére.
A na záver niečo pozoruhodné. Na propagáciu slovenskej kultúry v zahraničí má Ministerstvo zahraničných vecí 300 tis. € ročne. Na všetky ambasády, na celom svete. Navýšenie na trojnásobok by ministra financií stálo 3 mil. € na päťročné obdobie.
A sme na konci zoznamu. Som si istý, že podobný zmysluplný zoznam by dali dokopy i ministerstvá školstva či zdravotníctva alebo sociálnych vecí. Na rozdiel od kultúry sa na ne ale myslelo aspoň v Pláne obnovy, či majú dlhodobú podporu financovania prostredníctvom eurofondov. Pre kultúrny sektor by realizácia týchto opatrení znamenala dramatickú skokovú zmenu, ktorá by síce neodstránila všetky starosti kultúrnych manažérov, ale výrazne by odstránila nahromadené problémy.
Je pochopiteľne zrejmé, že k realizácii týchto opatrení ani v polovičnom rozsahu nedôjde. Nie preto, že by to nebolo potrebné, či dokonca akútne. Ako odznelo na prezentácii Stratégii kultúry a kreatívneho priemyslu do roku 2030, najnutnejšie opatrenia definované ministerstvom kultúry do uvedeného roku by mali stáť okolo 600 mil. €, pričom ministerstvo financií k tejto výške zaujalo zásadne odmietavý postoj. Ktovie, ako sa toto ministerstvo vyjadrilo k "atómofke" svojho šéfa. To stanovisko by som si rád prečítal.
Zdroj dát:
