Zabezpečíme ekonomický rast! Niečo podobné hlásajú politici, ktorí bojujú o svoje parlamentné prežitie. Opakujú túto mantru, akoby to bolo jediné východisko zo súčasnej slovenskej biedy. Zabúdajú však na to, že táto bieda je menej materiálna a viac duchovná. Zasekli sa v 90.rokoch a nevšimli si, že medzitým časť ich teórií dostáva na frak. Smithova neviditeľná ruka trhu v kombinácii s individualizmom a konzumom vedie k narastanie rozdielov medzi úzkou skupinou bohatých a ostatnými. Relativizovania šťastia, úspechu a samotného života na teóriu ekonomického rastu možno niekomu vyhovuje, ale nemusí znamenať nič. Slovensko nepopierateľne hospodársky rastie už viac ako dvadsať rokov, napriek tomu sa zreteľne v tejto dobe nachádza na križovatke svojich mladých dejín.
Zabezpečíme rast našich obyvateľov! Možno tak by mali znieť politické heslá, ktoré by dávali zmysel. Oslobodenie sa od čisto ekonomického nazeraniu na potreby ľudí by viedlo k tomu, že by sa do popredia dostali vzdelávanie, kultúra, tvorivosť, budovanie tolerantnej spoločnosti, boj proti hoaxom, falošným ideológiám a negatívnym javom v spoločnosti. Obrodení a vzdelaní ľudia prinesú so sebou automaticky vysnívaný ekonomický rast, ale aj sociálnu a právnu spravodlivosť. Rakovinou našej spoločnosti totiž nie je slabá výkonnosť hospodárstva, ale zlyhanie systémov na ochranu zdravého rozumu, empatie, prirodzenej citlivosti a podpory kreativity.
A tak keď budene stretávať politikov, skúsme sa ich pýtať o tom, ako sa chcú dopracovať k zmene národa a dopriať mu múdrosť, slušnosť a citlivosť, o ktorú postupne prichádza.
