Ale... Solventní rodičia odišli a ešte odchádzajú so svojimi deťmi za slnečnými lúčmi na pláže do Chorvátska, na Rhodos, Malorku, do rôznych vychytených dovolenkových stredísk. Tí ostatní, a tých je viac čo na to nemajú, musia riešiť prázdniny kľúčikom, v dnešnej dobe i mobilom, deti nechať napospas ulice, v lepšom prípade dať do opatery starým rodičom.
Všimnite si koľko žiakov sa potuluje bezcieľne po našom meste, v hypermarketoch, čo robia, ako sa správajú. Chýbajú nám letné tábory (nemám na mysli tie pionierske) pre deti z rodín, kde rodičia pracujú za nízku mzdu, aby i deti prežili radostné prázdniny pod dozorom dospelákov, kde by bolo o ne postarané po každej stránke. Keď sa nájdu peniaze pre nezamestnaných i pre darmožráčov, ktorí tejto spoločnosti neprinášajú žiaden úžitok, mali by sa nájsť i financie pre našu novú generáciu. Potom by sa nestávalo, že v septembri jedni prídu do tried zrekreovaní, opálení, plní zážitkov a energie od mora, druhí ticho počúvajú s ľútosťou i závisťou. Tak sa začína nenávisť voči nespravodlivosti. Nedivme sa! To je chorý úkaz v našej demokratickej spoločnosti. Nesolventní rodičia to nevyriešia. Kompetentní, ktorých sme volili sa však nehýbu. Ich sa to netýka. Prečo aj? Veď „oni" na to majú.
