Prejsť sa Hlavnou ulicou (a nie len ňou) bol skutočný zážitok. Eufória vládla celým mestom, akoby každý deň bola nedeľa. Ľudia sa správali milšie, na tvárach sa javila spokojnosť i hrdosť na mesto, kvetmi, vlajkami i bilbordami okrášlené.
Medzi najsilnejšie dojmy, ktoré budú v nás dlho rezonovať, boli zápasy našich.
Donedávna kotol, či jama zívajúca prázdnotou v mestskej časti Sever, starý dobrý Amfik
zrazu ožil. Deň čo deň napĺňal sa fanúšikmi rôznych vekových kategórii, aby v pohode
sledovali zápasy na najväčšej veľkoplošnej obrazovke (v meste ich bolo niekoľko menších)
Amfiteáter sa stal eldorádom Košičanov.
V areáli vyrástlo Hokejové mestečko so všetkým čo k nemu patrí.
Odhaduje sa, že po niektoré dni bolo účastníkov na podujatiach asi okolo 10 tisíc .
To bola sila !!!
Úžasná atmosféra, slovami sa nedá opísať. Tú bolo treba zažiť.
O divákoch, ich bezpečie a zdravie dbal zdravotnícky personál. Účasť mali mestskí i štátni
policajti oko aj členovia SBS.
Košičania dokázali, že sú disciplinovaní, lebo ku žiadnemu incidentu nedošlo.
Pre drobizg fungoval Baby-stan s kapacitou 25 detí s profesionálnymi pracovníčkami, aby sa rodičia nerušene mohli venovať sledovaniu zápasov a iných podujatí bezplatne.
Nedá mi nespomenúť 52 mužov, neholiaci sa cez celý priebeh MS, z ktorých vydržalo 16.
Zapísali sa do Knihy slovenských rekordov. Patrí im poďakovanie za reprezentáciu ako aj za spestrenie programu.
Vďaka patrí tiež organizátorom mestskej časti Sever, pod vedením starostu pána Mariána Gaja, ktorí vynaložili všetko úsilie na zdarný priebeh ojedinelého podujatia v dejinách nášho mesta. Hoci ako tím Slovákov sme sa medzi medailistov nezaradili, nevadí !!! Zvíťazili sme ako vzorné mesto, ktoré je schopné organizovať i svetové podujatia. Máme nezabudnuteľne spomienky. A hokejisti čas na zamyslenie sa.
Tak, komu hanba?
