Aj táto atrakcia je polhodinku od hlavnej cesty, ale aj keď je trasa zo Zvolena na Budapešť využívaná, leží mimo hlavných ťahov. Ak teda nemierite napr. do Dudiniec či Šiah, zo Zvolena vás k Mäsiarskemu boku čaká asi 20 minút cesty autom.
K rezervácii sa dá dostať od Krupiny alebo obce Babiná, vedie medzi nimi zeleno značený turistický chodník. Z Babinej je to podstatne kratšie, polhodinka, od Krupiny vás čaká trikrát viac šliapania. My sme v letnom sparne zvolili pohodlie a vybrali sa zo severu. Z hlavnej cesty sa tam dá zísť (na dvoch miestach) na paralelnú asfaltku a po nej až k starej železničnej stanici. Tá sa už nepoužíva, keďže trať Zvolen-Šahy v roku 2003 zrušili, ale opustená nie je, vyvešaná bielizeň a satelit na stene naznačovali, že tam niekto je. Pre istotu sme preto odparkovali o pár sto metrov ďalej, miesta je tam habadej.
Po chvíli šliapania sa zelená značka odtrhla od cesty a zamierila cez tunel popod trať k lesu. Tunel je v lete zarastený a skrýva sa za veľkým dubom, treba si dávať pozor, aby ste ho neprehliadli.
Za traťou je lúka a za ňou riečka Krupinica. Tá býva po dažďoch divoká, ale nemusíte sa jej báť, Krupinčania tam minulý rok postavili poriadny drevený most. Zábava začína až za mostom, pretože tam sa značka stratí a na kosenej lúke miznú akékoľvek stopy.
Je to však jednoduché. Od mosta pôjdete k štvorhrannému elektrickému stĺpu a za ním stále rovno k lesu. Tam nájdete v podraste aj označenie rezervácie aj starú lesnú cestu, po ktorej vedie turistický chodník. Odtiaľto už pôjdete bez prekážky, jediným protivníkom vám bude v letných mesiacoch podrast, občas bylinný, ale často aj hrabový a korenený pŕhľavou vyše pása.
Srdce milovníka prírody bude plesať už na cestičke. Les navôkol je v podstate nedotknutý, len stromy, ktoré popadali nebezpečne, lesníci pre istotu rozpílili. Ale kmene nechali tak, všade sme videli padnutých velikánov, kde z práchnivejúceho dreva rašili ich potomkovia. Väčšina stromov (najmä duby) v rezervácii je staršia ako 100 rokov, okolo hlavnej rokliny rastie aj niekoľko 300-ročných exemplárov. Pozor si treba dávať na skaly popadané kde-tu na chodníku a bludné korene, ktoré v rozprávkach mätú zmysly pútnikov.
Srdcom rezervácie je andezitový skalopád a strž, ktorú do skaly vymlela Krupinica. Mäsiarsky bok je najvýchodnejším výbežkom sopečných Štiavnických vrchov, terén je tu preto podobný ako pod Sitnom alebo v Krupinských bralcoch. Stráne sú posiate obrovským balvanmi, pomedzi ktoré „tečú“ menšie zvetrané kamene. Balvany sú aj v rieke, ku ktorej je v tých miestach dobrý prístup a kde môžete stráviť kochaním sa aj celé hodiny. Samozrejme, podmienkou je foťák so statívom a/alebo malé deti.
Ak si ešte trochu vyšliapnete, dostanete sa k malebnému viaduktu a pamätnému stĺpiku, ktorý pripomína drvičku andezitu, ktorá tu kedysi bola. Ďalej je už len chodník smerom na Krupinu, kde si treba občas dávať pozor, pretože tiež vedie cez lúky a rád sa schováva.
Alebo sa môžete vrátiť, ešte trochu popreskakovať skaly v potoku a zamieriť domov. V lete oceníte zmrzku, ktorú majú najbližšie v Krupine (trochu vyššie, ako je mestský úrad, nie na hlavnom námestí) a v Dobrej Nive (hneď pri ceste). V Krupine môžete opáčiť Vartovku a zamieriť na juh smerom k Dudinciam, alebo cez hory na západ do Štiavnice. Zastávka sa oplatí v Žibritove, odkiaľ vedie krásny chodník ku Krupinským bralcom, potom samozrejme vo Svätom Antone (Antole), kde je známy poľovnícky kaštieľ, a nakoniec v samotnej Štiavnici, kde môžete trénovať nohy na cestách, ktoré vedú vždy do kopca.
Viac fotografií, mapu výletu s výškovým profilom a exportami do GPX nájdete ako vždy tu.
Ďalšie masovo neobjavené miesta na výlet nájdete nižšie medzi súvisiacimi článkami.
