Ja naštastie pracujem doma, ale ani to nieje extra výhoda. Dvaja starší synovia už chodia do školy, každý do inej a najmladší chlapec ide od septembra do škôlky. Ešte stále si neviem dosť dobre predstaviť ako budeme zvládať takúto komplikovanú dochádzku.
Starý rodičia vravia že keď to kedysi zvládali oni musíme to aj my. Oni vidia v dnešných vymoženostiach výhodu a ja v tom vidím len samé komplikácie. Myslím tým auto, mobil, flexibilnú pracovnú dobu.....
Keď som chodil do školy ja bolo to naozaj jednoduchšie. Ráno nám s bratom povedali „tu máš svačinu (paštekový chleba)“ „autobus ti ide do školy o siedmej a zo školy o jednej“ „keď prídeš domov, spravíš si úlohu a potom nám čosi pomôžeš...“. Deti museli byť viacej samostatnejšie a veľa veci riešili sami a teda rodičia tie starosti nemali.
Dnes riešime za deti absolútne všetko. Idem riešiť raňajky a prvý problém. Čo vybrať deťom s tej plnej chladničky všakovakých jedál aby mali najvhodnejšie raňajky. Dopravu riešime rozvozom detí autom bez ohľadu na naše potreby a termíny. A po príchode zo školy (zase autom) plánujeme každú hodinu detského času a nenecháme im trochu volného rozhodovania. No priznajte sa kedy ste strávili deň tak ako rozhodli Vaše deti. Nemyslím jednu hru alebo čítanie rozprávky. No jednoducho samé komplikácie, starosti a nepredvídateľné situácie (zazvoní telefón a hlas v ňom Vám úplne zmení plány).
Mám pocit že život sa nám stále viac komplikuje napriek všetkým veciam, ktoré nám ho majú ulahčiť a zjednodušiť.
