Veríte vede? Heroin & Co.

Písmo: A- | A+

Heroín, pervitín, kokaín a mnohé iné drogy boli pôvodne vytvorené špičkovými vedcami, predpisované doktormi ako lieky a odporúčané reklamami ako bezpečné a účinné riešenia našich zdravotných problémov. Mnohé z nich dokonca deťom.

Dobové reklamy na heroin, pervitín, kokaínové cukríky pre deti...
Dobové reklamy na heroin, pervitín, kokaínové cukríky pre deti... (zdroj: Archív)

Ak si myslíte, že tomu mohli naletieť len hlupáci, tak vedzte, že na týchto výdobytkoch vedy boli závislí najvplyvnejší ľudia svojej doby: od vedcov, cez umelcov, až po politikov: Thomas Alva Edison (kokain), Sigmund Freud (kokain), Benjamin Franklin (opioid), Adolf Hitler (morfium, kokain, metamfetamín, pervitín), Winston Churchill (alkohol+barbituráty), Charles Dickens (ópium)... 

Najväčšími dílermi v histórii boli dokonca oficiálne vlády. V 18. a 19. storočí pomocou ópia rozširovala Veľká Británia svoje impérium v Ázii. Prostredníctvom renomovanej firmy East India Company ho vyrábala a predávala do Číny, čo viedlo k dvom Ópiovým vojnám a donútilo Čínu vzdať sa Hong Kongu.

Najničivejšia droga histórie - alkohol - bol tiež pôvodne destilovaný na medicínske účely najvýznamnejšími alchymistami svojej doby a dnes mu podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) podľahne každoročne až 3 milóny ľudí, čo je 5,3% všetkých úmrtí. Keď Lev Nikolajevič Tolstoj navrhol začiatkom 20. storočia ruskej dume, aby bola na etiketách vodky povinne zobrazená lepka s prekríženými hnátmi a nápis "Jed", jeho návrh neprešiel s odôvodnením, že by zníženie spotreby alkoholu radikálne ochudobnilo štátny rozpočet. Doteraz patrí daň z alkoholu medzi najvýraznejšie príjmy štátov po celom svete a len vo Veľkej Británii dosiahli daňové príjmy z alkoholu za uplynulý rok viac ako 12 miliárd Libier.

Počas 2. svetovej vojny zasa nemecká vláda podporovala výrobu Pervitínu, ako zázračnej chemickej látky zvyšujúcej výkon. Nemecký farmaceutický priemysel, ktorý bol v tom čase najvyspelejší na svete, ho vtedy produkoval v obrovských množstvách v najrôznejších formách, od piluliek, cez injekčný roztok, žuvačky, či dokonca čokolády pre unavené ženy v domácnosti. 

Ak si myslíte, že veda pokročila a my sme dnes múdrejší, pozrime si aktuálny prípad, ktorý sa nás dnes dotýka úplne všetkých. 

Chemická zbraň

Počas vojny vo Vietname, medzi rokmi 1965 až 1971, vystriekala americká armáda na vietnamské polia a pralesy 123 miliónov galónov toxického herbicídu Agent Orange - látky určenej na zdecimovanie poľnohospodárstva nepriateľa. 3 milióny hektárov pralesa bolo zničených, zasiahnutých bolo 4 milióny ľudí, z čoho podľa Červeného kríža malo milión vážne zdravotné následky. 

Jedným z hlavných dodávateľov tejto látky bola americká firma Monsanto. Agent Orange bol pôvodne vyrábaný ako chemická zbraň a americká armáda bola pre Monsanto hlavným zdrojom príjmu až do konca 90-tich rokov.

Od tej doby je však vo svete oveľa menej otvorených vojnových konfliktov a tak si museli výrobcovia herbicídov nájsť pre svoje chemické zbrane nový trh. Pretransformovali ich na chemické postreky, ktoré odvtedy ponúkajú poľnohospodárom ako pesticídy. Tie však zabíjajú oveľa viac ako len "burinu a nežiadúci hmyz".

Preto zašli výrobcovia pesticídov ešte ďalej. Vytvorili geneticky modifikované semená odolné voči svojim toxickým postrekom a dnes ovládajú aj väčšinu svetového trhu so semenami. Keďže majú na ne patent, vyhrali už aj niekoľko súdnych sporov s farmármi, ktorí si z minulej úrody odložili semená na ďalší rok tak, ako to bolo bežné pred ich patentovaním. To znamená, že farmár, ktorý sa rozhodne chrániť svoju úrodu postrekmi firmy Monsanto, je chytený do pasce závislosti a musí každý rok kupovať od Monsanta okrem postrekov aj geneticky modifikované semená odolné práve voči ich chemikáliám. 

Vplyv na naše zdravie

To, že toxický Glyfosát (herbicíd známy aj ako Roundup) nezahubí geneticky modifikovanú rastlinu, ešte neznamená, že sa v nej táto látka neusádza a neškodí nám, keď ju konzumujeme v potravinách. V štúdii publikovanej v časopise Interdisciplinary Toxicology, dokazujú vedci úzke prepojenie medzi konzumovaním potravín ošetrovaných Glyfosátom a výskytom celiakie a intolerancie lepku. Táto toxická chemikália totiž ničí výstelku nášho hrubého čreva, čo umožňuje toxínom, mikróbom a nestráveným časticiam potravy uniknúť z našich čriev a cestovať krvou do celého tela. Lepok, ktorý sme nemali problém tráviť od praveku, nám preto robí problém práve od spomínaných 90-tich rokov minulého storočia, kedy sa začali herbicídne postreky používať v poľnohospodárstve. 

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dlhodobé vystavenie tejto chemikálii navyše zvyšuje riziko rakoviny o 41%, kvôli čomu podalo na Monsanto žalobu už 125 tisíc ľudí len od roku 2018, kedy ho kúpil nemecký koncern Bayer. Ten dodnes tvrdí, že Glyfosát je bezpečný a nie je karcinogénny, hoci dôkazom presného opaku je, že do júna 2020, stáli mimosúdne vyrovnania s viac ako 100 tisíc obeťami túto firmu 10 miliárd dolárov. 

Vplyv na životné prostredie

Herbicídy a pesticídy však neškodia len burine a nám, ale znehodnocujú vodné zdroje a narúšajú prirodzený ekosystém. Napríklad neonikotinoid obsiahnutý v pesticídoch, označujú mnohé vedecké štúdie za hlavného vinníka hromadného úbytku včelých kolónií za posledných 20 rokov. 

Existujú dokonca štúdie, ktoré dokazujú, že zelenina a ovocie obsahuje v súčasnosti menej vitamínov a minerálov ako obsahovali v minulosti. Vedci z Univerzity v Texase majú pre to jasné vysvetlenie „Moderné intenzívne poľnohospodárske metódy vyčerpávajú pôdu. Snahy o šľachtenie nových odrôd plodín, ktoré poskytujú väčší výnos, odolnosť proti škodcom a adaptabilitu na podnebie, umožnili plodinám rásť čoraz rýchlejšie, ale ich schopnosť vyrábať, alebo prijímať živiny nedrží krok s ich rýchlym rastom.“

Navyše po pár rokoch chemického postrekovania stráca pôda prirodzenú schopnosť regenerácie, čím sa vyčerpá a stáva sa znehodnotenou a neúrodnou. Podľa expertov používanie týchto chemikálií z dlhodobého hladiska zásadne ohrozuje potravinovú bezpečnosť, pretože 1 centimeter úrodnej ornice sa tvorí až sto rokov a obnova takto vyčerpanej pôdy preto trvá stáročia. 

Oficiálny a neoficiálny príbeh

Tak ako voľakedy Pervitín, aj tieto výdobytky genetického inžinierstva tvoria dnes špičkoví vedci, ktorí však môžu realizovať len taký výskum, ktorý niekto zafinancuje. Nerobme si preto ilúzie. Ak sme milionárom, tak sme ním preto, že vieme využívať príležitosti a ak nejaký výzkum podporíme, tak len preto, že v ňom ďalšiu príležitosť vidíme. Keby sme rozmýšlali inak, neboli by sme predsa milionárom. A keď sa vedcom konečne podarí vytvoriť to, za čo ich roky platíme, ako investor urobíme všetko preto, aby sme po tom vytvorili dopyt. Ideálne s podporou tej najvyššej autority - štátu. Ako na to?

Za týmto účelom sa pre komunikáciu s verejnosťou vymýšla “cover story”, čiže fiktívny príbeh o našom dobrom úmysle, ktorý prekryje náš skutočný zámer získať viac peňazí a moci. S dôveryhodnou "cover story" a za výdatnej podpory lobbistov, médií a vybraných expertov, ktorí sú motivovaní k vyzdvihovaniu pozitív a zámernému opomíňaniu negatív, sa nakoniec nebudú báť nás podporiť aj predstavitelia štátu.

Cover story

Tým najpoužívanejším a najúčinnejším receptom na "cover story" je vytvoriť najprv ohrozenie, proti ktorému následne ponúkneme účinnú ochranu. Z chamtivca sa tak razom meníme na záchrancu. Podobne rozmýšlal aj Hitler, keď pred napadnutím Poľska najprv zinscenoval napadnutie nemeckého vysielača Gleiwitz poľskými vojakmi. Boli to však len nemeckí agenti v poľských uniformách, ale jeho následný útok na Poľsko tak mohol byť verejnosti odprezentovaný ako opodstatnený akt obrany.

Podobnú hru pre nás zahrali politici s médiami aj v roku 2003 pri invázii na Irak, kedy nám bolo týždne vopred oficiálne prezentované, že Saddám Husajn vyvíja zbrane hromadného ničenia. Ako sa však ukázalo, táto zámienka bola tiež len vymyslenou “cover story”. Priniesla však skutočné napadnutie zvrchovanej krajiny, výmenu jej vedenia a tisíce mŕtvych civilistov. A Katherine Gunová, odvážna prekladateľka Centra pre vládnu komunikáciu, ktorá toto odhalenie priniesla, bola postavená pred súd za vyzradenie štátneho tajomstva.

Aká je “cover story” výrobcov geneticky modifikovaných plodín a pesticídov? 

Že len vďaka týmto výdobytkom modernej vedy dokážeme znížiť hlad vo svete. Podľa OSN trpelo v roku 2019 podvýživou 690 miliónov ľudí, podľa tej istej organizácie, však ročne vyhodíme až 30% potravín. To je množstvo, ktoré by dokázalo nasýtiť až 2 miliardy ľudí, teda trojnásobok tých, čo hladujú.

Ak by bol skutočný zámer týchto ľudomilov znížiť hlad vo svete, nekončila by ich snaha predajom patentovaných semien a toxických chemikálií, ničiacich naše zdravie aj životné prostredie. Len v roku 2019 dosiahol svetový trh s týmito chemikáliami hodnotu 84,5 miliardy dolárov a očakáva sa, že v roku 2023 dosiahne až 130,7 miliárd. Rovnako stále rastie aj trh s geneticky modifikovanými plodinami. Ak v roku 2018 dosiahol 20,7 miliardu dolárov, tak v roku 2027 má dosiahnuť hodnotu až 45 miliárd.

Dopredu opačným smerom

Ak si najbližšie prečítame článok, či dokonca koment pod týmto textom, že sa bez týchto výdobytkov modernej vedy už nedá v modernom svete žiť, stačí sa pozrieť na bio polia hneď za hranicami, v susednom Rakúsku a porovnať kvalitu ich života a potravín s tou našou. Sú títo farmári hlúpi? Neveria vede? Sú nezodpovední a bezohľadní, keď toľko miliónov ľudí zomiera ročne hladom? 

Keď v roku 1991 skolaboval socialistický blok, stratila Kuba prístup k rope, aj k chemickým hnojivám a pesticídom. Kubánski poľnohospodári nemali inú možnosť, ako pokračovať vo farmárčení tradične, bez nafty a chémie. To, čo sa pôvodne zdalo ako zaostalosť, sa s príchodom nového milénia stalo vzorom organického poľnohospodárstva pre celý svet. V roku 2006 bola Kuba vyhlásená Svetovým fondom na ochranu prírody (WWF), za jedinú krajinu, ktorá dosiahla úspešný udržateľný rozvoj a doteraz je na Kube asi štvrtina fariem ekologických, v porovnaní s asi 0,2% fariem v USA.

Keď si z ohľaduplnosti k sebe a životnému prostrediu budeme nabudúce v potravinách hľadať to zdravé a výživné BIO, medzi všetkými tými GMO produktami, či potravinami plných éčok a antibiotík,... tak si spomeňme, že ani my až tak slepo nedôverujeme úplne všetkému, čo nám naservírujú z laboratórií. Možno sa potom prestaneme vysmievať aj iným, ktorí tomu nedôverujú z podobných dôvodov, len v inej situácii. 

Veríte vede?

Ak niekto s plnou vážnosťou vyžaduje jasnú odpoveď na túto otázku, len tým o sebe prezrádza, že nevie, čo sa vlastne pýta. Veda je totiž jeden z mnohých spôsobov, ktorým ľudstvo prejavuje svoju tvorivosť. Aj vďaka nej dokážeme dnes to, čo bolo pre nás ešte včera nemožné. Aj pri drogách, či pesticídoch, stojí veda na oboch stranách. Prínos toho, čo vedci na jednej strane vytvorili, potom iní vedci rovnako vedecky zpochybnia. Neznamená to, že je niekto z nich zlý, či dobrý. Pretože práve tieto pochybnosti sú motorom našej evolúcie, to oni nás posúvajú ďalej, hľadať nové a odhaľovať nepoznané. Aj preto existujú v každej oblasti tábory expertov, ktorí zastávajú na tú istú tému úplne protichodné stanoviská a pritom má každý z nich pre svoj odlišný pohľad pádne argumenty podložené faktami. A je úplne jedno, kto z nich je vo väčšine. Aj Giordano Bruno, Galileo, či Einstein boli svojho času v menšine.

Pochybnosti, kritika, alebo iný názor preto vôbec nie sú problém, proti ktorému by sme mali bojovať, ale dar, za ktorý by sme sa mali naučiť byť vďační. Ak nejaký problém máme, je to naše ego, ktoré nám bráni akceptovať pohľad z inej strany, pohľad ktorý vidí niečo, čo sme si z nášho úhlu pohľadu nevšimli, alebo odmietali priznať. Keď však dokážeme ustúpiť a zohladniť aj druhú stranu, získame odstup a náš pohľad sa tým stane komplexnejší. Vtedy sme schopní prijať kritiku s vďačnosťou, ako príležitosť vychytať zanedbané chyby a stať sa tak zas o niečo lepší, schopnejší a skúsenejší. A dokonalejšie sú aj riešenia, ktoré vtedy nachádzame. Dokážeme to však len vtedy, ak je našim skutočným zámerom nájsť najlepšie možné riešenie. Proti kritikom bojujeme len vtedy, keď je naším zámerom niečo úplne iné a iný názor tento náš postranný zámer ohrozuje.

Preto je otázka, či verím vede, asi tak nezmyselná, akoby ste sa ma pýtali či veríme vode. Verím že existuje a je nám k dispozícii, ale ak niečomu môžeme veriť, alebo nedôverovať, tak až zámeru, na ktorý je veda (či voda) využitá, alebo zneužitá. Oboma sa dá život vziať aj zachrániť a samotná voda, ani veda nemá s našim zámerom nič spoločné, len tu je, ani dobrá ani zlá. Či sa nám práve podarilo vykresať oheň, alebo rozštiepiť atóm..., je len na našom rozhodnutí, ako s touto mocou naložíme, aký zámer do nej vložíme. Čím väčšiu moc nám nápad dáva, tým viac záleží na našom charaktere. Či ju použijeme zištne vo svoj prospech na úkor druhých, alebo sa s čistým zámerom prospievať, podelíme o túto moc so všetkými. Ak túto moc využívame k šíreniu strachu, cenzúre, diskriminácii, polarizovaniu, vydieraniu a svoje uznanie si vynucujeme uplácaním, očividne sme sa vydali prvou cestou. Nemôžeme sa však čudovať, ak nášmu zámeru niekto nedôveruje, napriek tomu že máme určite "cover story" plnú ohrození, pre ktoré je nutné ničiť ľuďom život.

Aj atóm sa podarilo rozštiepiť tým najvýznamnejším vedcom svojej doby a keby boli vypočutí, nikdy by nebola jadrová energia zneužitá proti ľuďom, ale len v ich prospech. Protestné petície týchto vedcov zostali však politikmi nevypočuté. Riaditeľ vývoja atómovej bomby J. Robert Oppenheimer bol za svoj protest dokonca prepustený a skončil na "Blackliste" - zozname nepriateľov štátu. Sám sa verejne priznal, že potom, ako bol 16. júla 1945 svedkom prvého atomového výbuchu, v jeho mysli prebehol úryvok z hinduistickej posvätnej knihy Bhagavad-Gíta: „Teraz som sa stal Smrťou, ničiteľom svetov“.

Každý máme slobodnú voľbu a je len na nás, ako sa rozhodneme. Či sa budeme riadiť tým, čo čítame v médiách (včetne tohoto článku), alebo sa rozhodneme podľa svojho najhlbšieho vedomia a svedomia. Ja volím druhú možnosť. Nesiem tak plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie a nebudem môcť v budúcnosti nikoho obviňovať zo svojich chýb, ani si nič vyčítať.

Albert Einstein, jeden z najrešpektovanejších vedcov aký kedy žil, napísal raz v dopise priateľovi: “Nezmyselný rešpekt k autoritám je najväčším nepriateľom pravdy.” a ešte dodal „Pravda sa ukáže, až keď je autorita spochybnená.”

Zdroje:

https://www.notion.so/Monsanto-Resources-41f71dea55914039b0f58ff5b9a3453e 

https://www.actionagainsthunger.org/world-hunger-facts-statistics

https://www.statista.com/statistics/284336/united-kingdom-hmrc-tax-receipts-alcohol-duties-by-type/

https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/alcohol

http://www.fao.org/news/story/en/item/262504/icode/%20/ 

https://www.youtube.com/watch?v=-c2bcSUMtNQ

https://www.youtube.com/watch?v=KQCtJzDTKUQ

https://www.doctordavidfriedman.com/blog/glyphosate-the-cause-of-gluten-intolerance

https://www.prnewswire.com/news-releases/130-billion-pesticides-market-outlook-2023---herbicides-will-gain-27-billion-of-global-annual-sales-by-2023-301015619.html

https://www.pri.org/stories/2016-03-15/us-has-lot-learn-cuba-about-sustainable-agriculture

https://www.globenewswire.com/news-release/2020/09/14/2092784/0/en/Global-GMO-Crops-and-Seeds-Industry.html

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3945755/

https://www.atomicheritage.org/key-documents/szilard-petition

https://thebulletin.org/2020/08/prominent-nuclear-scientists-did-not-recommend-the-atomic-bombings-of-japan/

https://www.history.com/news/father-of-the-atomic-bomb-was-blacklisted-for-opposing-h-bomb

https://bigthink.com/words-of-wisdom/albert-einstein-rebel-scientist

https://en.wikipedia.org/wiki/Katharine_Gun

https://sk.wikipedia.org/wiki/Prepadnutie_vysielača_v_Gliwiciach

https://www.youtube.com/watch?v=lb13ynu3Iac

Skryť Zatvoriť reklamu