Na začiatku som mala pochybnosti. Áno, chcela som všetkým dokázať, že to zvládnem, chcela som ukázať, že aj bez „tatinka“ to zvládneme. Vždy sme to museli zvládať „bez neho“, ale teraz je to oficiálne.
Bedákanie nad rozliatym mliekom nikdy nikomu nepomohlo. Som len ja a moji dvaja malí draci. A život ide ďalej. Po čase som si uvedomila, že ten život ide ďalej oveľa lepšie, ako išiel doposiaľ. Takže nastal čas. Čas na prvý výlet v trojici.
Očakávania
Fotky na Insta či Fb, na ktorých pózuje dokonale nastajlovaná mamička s čistými, upravenými a usmiatymi deťmi, ktoré sa nehýbu, boli dokonalým katalyzátorom pre samonasieranie. Áno, chcela by som, aby všetko prebehlo hladko a aby všetci, ktorí našu výletnú skupinku zbadajú, híkali nad rozkošnosťou mojich detvákov. Úprimne....to sa nestane. Pretože sme živé tvory. Máme rozličné povahy, rozličné prežívanie. Nikdy nebude v mojich silách, aby boli všetci spokojní, aby som sa celý čas výletu usmievala aj ja aj moji dvaja chlapci a ešte aby bol spokojný každý, koho stretneme.
Vo chvíli, keď som si toto uvedomila, mi spadol obrovský kameň zo srdca. Pocit, že nemusí byť všetko dokonalé (musím povedať, že počas manželstva ma neskutočne mátal)a že i ja mám právo na omyl, bol oslobodzujúci. Takže idem do toho. Možno nebude ubytovanie priamo v srdci mesta, možno nebude destinácia top super plus, možno sa dokonca niekde zatúlame a budeme sa musieť vrátiť- ale to NE-VA-DÍ. Ako hovorí Dory v Nemovi: „Ak budem chcieť, aby sa nám nič nestalo, tak sa nám nestane vôbec nič. Nič nezažijeme.“
Miesto
Keďže momentálne pracujem v školstve a iný príjem je diskutabilný (rozumej: sploditeľ platí ako sa mu chce), bolo treba pri výbere zvážiť finančné možnosti. Ale to vlastne nebol prvý dôvod. Dva a pol a čerstvých šesť. Toť vekové zloženie minidrakov, ktorých mám šťastie nazývať synmi. Kam sa s takými malými deťmi vybrať. Už nie sú až tak malí, aby vydržali na jednom mieste, ideálne na deke rozmerov 120x150. Ale nie sú ani tak veľkí, aby sme mohli bez ujmy na zdraví, mojom psychickom a následne fyzickom zdraví ich pozadia, cestovať príliš dlho.
Náhoda pomohla a dostala som odporúčanie na ubytovacie zariadenie. Dom speváckeho zboru slovenských učiteľov, Trenčianske Teplice. Kúpeľné mesto, blízko ďalšie zaujímavé miesta hodné výletu, vraj kids friendly, vraj skvelé reštaurácie za príjemné ceny a je to len necelé dve hodiny cesty z nášho domova. Tak to poďme vyskúšať na vlastnej koži.
Čas
Nie je rozumné cestovať na víkend. Všade bude plno. A nás je všade veľa, rozumej krik. Takže som volila výlet od pondelka do piatku. Úprimne, nabudúce to naplánujem od pondelka do štvrtku a ostane čas i peniaze na ďalší krátky výlet. Uvidíme. Hneď v pondelok sme mali čas na kúpalisko, čo bolo super, ale inú návštevu by sme asi nedali. Chcela som sa zložiť a trochu relaxu. Takže pondelok bol fajn. Ale pozor ak sa vám žiada kultúry- v pondelok sú múzeá, a nie len tie, zatvorené.
Cesta
S malými deťmi sa najpraktickejšie cestuje autom. Bezpochyby. Zmestí sa do neho všetko, čo treba, zastanete, kedy treba, idete kam chcete. Ale. Ja nie som ktovieaká šoférka. A predstaviť si nervóznu cestu autom a krpcov pariacich sa bez možnosti pohybu v autosedačkách alebo sople od klímy...tu veru nepomôžu ani aktivity na cesty z Pinterestu ani domáca Quietbook. Chce to iný plán.
Ako dieťa som cestovala autobusom ale neznášala som to. Zato vlak...to bude iné kafe. Nakoniec boli dopravné prostriedky skutočným zážitkom. Z domu sme odchádzali taxíkom, nasledoval osobák do prestupnej stanice, odtiaľ rýchlikom do Trenčína. Z Trenčína sme si vzali taxík až do Trenčianskych Teplíc, pretože som nechcela s deťmi blúdiť. Vyšlo nás to síce 12 eur, ale následne sme sa už bez batohu pohybovali autobusmi a bolo to super.
Poznámky k cestovaniu:
Keďže som bola s dvoma malými deťmi, chcela som mať ruky voľné. Batožinu som zbalila do požičaného 75 litrového vaku.
Okrem toho sme brali:
-malý vak ktorý vážil kilo a pol a niesol ho syn, bolo v ňom pitie pre deti (stačí tak po 2 deci v ľahkej fľaši) a ich hračky, respektíve niečo, čo ich počas cesty zabaví a niečo na zahryznutie- odporúčam slané keksíky, my sme mali minibagetky a tic-tac, servítky a vlhčené utierky. Najlepšie sú také na intímnu hygienu a antibakteriálne. Lebo tými si viete večer aj odlíčiť tvár. Zatiaľ čo opačne to nie vždy funguje.
-kočík, keďže malý je malý a do kočíka som s prehľadom nasáčkovala aj obe deti (jeden druhému sedel na kolenách), keď sa unavili, odporúčam GB pocket, naozaj super vecička z nemeckého bazáru, zložená do veľkosti A4+ a do tašky, v ktorej sme ho niesli (taká z DM s kvetinkami) sa nám zmestili aj oplátky čo sme niesli domov pre babky a sploditeľa (a jeho novú rodinku).
Netreba zabúdať na fakt, že čokoľvek rozbalíte alebo na stanici kúpite a nedojete, bude potrebné zbaliť a trepať so sebou. Sáčok navyše sa hodí. Vo veľkom vaku na vrchu boli sady náhradného oblečenia pre deti aj mňa, pre prípad oliatia sa. A pršiplášte.
Taktiež je fajn myslieť na to, že vo vlaku sa dieťa hrá a podlaha nie je najčistejšia. Ja som mojim dala krátke nohavice ale nabudúce pribalím na vrch batohu dlhé aspoň pod kolená, keď sa už váľajú po zemi, nech neschytajú ekzém (nie, nie som prehnane úzkostlivá, pod mojím sedadlom bol napr. použitý kondóm). A nezabudnúť tie utierky, antibakteriálne. Pre istotu.
Typy na výlet
Trenčianske Teplice sú krásne mesto. A na pobyt s deťmi boli dokonalé. Hneď v prvý deň sme vyskúšali bazén hotela Grant, je to vonkajší bazén pekných rozmerov s prídavným bazénom s masážnymi prúdmi a s protiprúdom. Zabavili sme sa, hodinka úplne stačila. Na ďalší deň sme skúsili kúpalisko Zelená žaba. Nedajte sa odradiť stúpaním, je to kúsoček a stojí to zato. Krásne, udržiavané, detský bazén, kopec atrakcií v bazénoch aj mimo nich, nerez, rozumná cena, parádička.
Ak vyhladnete určite si objednajte v Dedinke. Krásna reštaurácia, choďte aj dovnútra. Milý personál, trpezlivý najmä k deťom a požiadavkám psycho mamičiek. V štvrtok večer cimbalovka. Môjmu synovi zahrali na želanie „Po nábreží koník beží“.
Po jedle nezabudnite na oplátky, na konci pešej zóny pred parkom sú výborné. Určite nechajte nazrieť dnu deti (a aj sami hoďte očkom), robia ich na mieste.
Kúpeľný park má množstvo preliezok. Nových. Na konci je labutie jazero. Labute na ňom síce neplávajú, ale ak si vezmete rožok od raňajok, priplávajú k vám kačky a budú sa pretekať s kapríkmi, kto viac uchmatne. Na skok je minigolf a v lesíku nad parkom Jánošíkova jaskyňa (trojmetrová diera v skale- nič neplatíte ale za prechádzku to stojí) a dom v korunách stromov (ale ten sme nevideli).
Aj keby ste sa z mesta nepohli, máte možností vyžitia na štyri dni určite. Bazény sme nevyskúšali všetky, ešte minimálne dva hotely ponúkajú možnosť kúpania. Talianska reštaurácia je tiež skvelá a takisto reštaurácia so vzhľadom rímskych chodieb.
Autobusom sa za 20 minút dostanete do Trenčína. Vodič nám ochotne povedal, kde máme vystúpiť, ak ideme na hrad. Odtiaľ to bolo na skok (asi 20 minút peši s dráčikmi) po vstup. Vystúpite z busu, dole pätnástimi schodmi, stále rovno okolo morového stĺpu, pozor napravo fontána, takže zastávka 7 minút, naháňanie deciek po námestíčku, pretože tam chodia autá, vyhnať ich po schodoch hore. Na hradných schodoch je Cofee Sheep. Určite si tam dajte kávičku (po tej čvachtanici vo fontáne dobre padla). Nemusím písať adresu. Nájdete podľa neskutočnej vône kávy.
A ste na hrade. HRADE. Objednali sme si prehliadku so sprievodom, čo bolo fajn, ale celú ju decká nezvládli. Trvá cca 90 minút. Nebol to však problém. Sprievodkyňa nám otvorila inak zamknuté dvere a boli sme vonku. Hotovo. Úsmev a pohodička. Zato prehliadku sokoliarov z Bojníc si krpci užili, aj v nej účinkovali. A nevynechajte výstavu. Tentokrát tam boli kroje (čo zaujalo mňa) a interaktívny Da Vinci, čo zaujalo ich. Predsa len, nie vždy vám dovolia siahnuť na drevené lietajúce stroje a mávať obrovskými krídlami.
Cestou z hradu odbočte ku Katovmu domu. Na poschodí výstava mučiacich nástrojov. Výklad prispôsobí pani veku detí. A na prízemí ďalšia milá kaviareň. Je to chránená dielňa. Veľmi dobrá káva skvostné koláče, príjemné a čisté prostredie. Určite ju navštívte. Iba, že by ste boli tupec alebo pípenka horenoska, vtedy to rovno oznámte na poschodí aby na vás vyskúšali napr. dereš.
Ak ste pri Trenčíne, nevynechajte Minifarmu. V posledný deň, vlastne už cestou domou, sme vystúpili v Novom meste nad Váhom. Veľmi milá pani na stanici nám strážila obritašku a my sme nastúpili na autobus do Lubinej. Nezabudnite deťom pribaliť plavky (ale dovolia im čvachtať sa aj v spodnom prádle, keďže ja som zabudla). Taktiež pozrite odporúčania na ich stránke. Nie každý autobus pred Minifarmou zastavuje. Ale ak, tak zastane vo vchode, takže žiadnu paniku, že by ste prepásli zastávku. Nedá sa. Minifarma je udržiavané prostredie s množstvom zvierat a musím povedať, že obetavým personálom, ktorý s láskou pristupoval k zvieratám a rozumne k deťom aj dospelým. Nie som nadšenec hladkacích fariem, beriem to ako týranie, ale toto bolo iné. Ale pozor- vezmite si hotovosť, nedá sa platiť kartou.
Okrem toho majú spomínaný vyhrievaný bazénik pre deti a -ľudia neuveríte- nie len že zvlášť označené zlatučkým kuriatkom WC pre deti (čo myslíte, ako boli označené WC páni a WC dámy...no kohúti a sliepky predsa), ale aj prebaľovací pult, vlhčené utierky, a plienky v košíkoch. Rôznych veľkostí. A plienky na kúpanie. Vážne. Na Slovensku. V Lubinej. Klobúk dole.
Na záver musím skonštatovať, že výlet bol super, užili sme si. Mrzí ma, že sme nestihli Park miniatúr v Podolí. Nabudúce. Všetko, dokonca aj dážď, sme zvládli. Bez auta, s obmedzeným rozpočtom a bez frflania.
Priznám sa, že výlet v trojke bol oveľa lepší ako za oných čias „rodinných výletov“. Bola som sama mama a dvaja draci. A bolo nám výborne.
