Zahrajú sa spolu. A keď sa budú biť, tak sa aspoň zocelia.
Trochu ma mrzelo, že v robote som sa ešte ani poriadne nezabehla a práve keď som už začínala cítiť pevnú pôdu pod nohami, pôjdem zas na materskú. Aj tá finančná stránka ma trápila, ale keď som prežila ja aj manžel v oveľa skromnejších podmienkach, tak to určite prežujú aj naše deti. Ešte si tak pol roka popracujem a dovtedy sa to utrasie.
Tak som si to teda predstavovala. A naplánovala. Ale realita bola, ako to už býva, iná.
1.šok
Ide sa na PN-ku. A hneď od začiatku. A že prečo? No...v prvom rade preto že som s prvým mala gestačný diabetes. Ale najmä preto, že som neobjavila ani jednu potravinu počas prvých piatich mesiacov, ktorú by som nevidela opätovne v mierne natrávenom, ale zväčša ešte ani neohriatom stave.
Moje najväčšie víťazstvo tých dní? Vždy som dobehla. A trafila do vecka. Neoceniteľná schopnosť. Ak by som to musela ešte nebodaj aj odpratávať, asi by sa situácia opakovala. Väčšinu dňa som preležala. Bolelo ma absolútne všetko. Bránicu a žalúdok som si vytrénovala tak, že pri vrhu by som bola šampión. Škoda, že sa v športe vrhá len diskom, guľou a oštepom. Teda pokiaľ viem. Ale možno sa čoskoro nájde nejaký aktivista a vymyslí aj súťaž vo vrhu tehotnej ženy. Pravdepodobne to bude niekto z Nórska alebo Fínska. Tí sú tak akosi pokrokovejší. Na Slovensku som sa stretla iba s...vlastne s ničím. Nikto ma nepoľutoval, nikto sa nad tým nepozastavil. Každá žena, ktorej som bola ochotná vešať na nos prečo nerobím, mi len skonštatovala: „Veď aj ja som grcala“. No moje...to pri prvom tehotenstve som grcala, teraz to bolo...hrozné. Aj keď, zvyknúť sa dá na všetko. Aj na hospitalizácie, aj na bolesť, aj na nepochopenie. Na nepochopenie zo strany manžela sa zvyká najťažšie.
2.šok
Péenka neznamenala len odychovanie, ale teda žiadnu záťaž. No...to mala doktorka vysvetliť najmä môjmu manželovi. Pre ňu to bola iba poznámka v lekárskej správe: „pokoj na lôžku, sexuálna abstinencia“. Pre nás to znamenalo- ok, vyperie práčka, ale niekto to bude musieť vyvešať, niekto bude musieť dotrepať domov nákup, niekto bude musieť kúpať nášho syna (len pre info, to je ako krotiť 5 divokých, vyhladovaných levov), niekto bude musieť vysávať a umývať podlahu, atď atď a ten niekto by som nemala byť ja. Asi ten trojročný člen našej domácnosti to asi tiež nebude. Takže to ostáva na mužovi. A k tomu ešte žiaden sex.
Dovoľte mi zasmiať sa.
Jasné, že množstvo vecí, vlastne takmer všetko, som naďalej robila ja. Ibaže mi to trvalo neskutočne dlho. Dllllho. Dlho.
A stále som fučala a pobolievalo ma brucho.
A k tomu žiaden sex. Matne si spomínam, čo to je. Môj muž to vzal vecne. Mužsky. Tak bude orálne sex. Už som spomínala, že som zo všetkého vracala? Takže tak.
3.šok
S mojou lekárkou sme už mali celkom blízky vzťah. Veď sme sa videli každý týždeň. A odrazu mi povie: „No ten myóm budeme sledovať, či nebude v ceste.“ O žiadnom myóme zatiaľ reč nebola. To je novinka. Mimochodom, čo to je? Nasledovali ďalšie vyšetrenia. Bolí ma totiž bok. Toto sa asi nikdy neskončí. Nemám ani zapálené slepé črevo ani ten myóm sa nezväčšuje. Ale mám zápal. Teda konkrétne nejaké ureo dačo a izé dačo. Neviem. Ale musím brať antibotiká. Je toto normálne?
O gestačnom diabete, malého veľkej obličke a nadmernému množstvu mozgovo-miešneho moku nabudúce. Najprv to musím bližšie prekonzultovať s lekárkou.
K čomu ma toto všetko priviedlo?
A nikto ma nepovzbudí, nikto sa mi pekne neprihovorí. Asi to ani nikto nepochopí, iba ak iná mamička čakateľka, ktorá nemá čisto vysmiate a pohodové tehotenstvo. Ale žiaden strach spolutrpiteľky, my to dáme. Vydržíme. Sme silné. Ak chcete plakať, tak plačte, ak chcete kričať, kričte. Môžete čokoľvek. Len vydržte. Keď je toho veľa, skúste vyjsť na balkón alebo terasu, zhlboka sa nadýchnuť a pritom zdvihnúť ruky. Potom ich nechajte pri výdychu voľne padnúť. A vydychujte silno. Tak silno, aby ste odfúkli stromy, domy, všetko, čo je pred Vami. V pohode to funguje aj v obývačke. Odfúknite televízor aj so stenou.
