Materinský plurál

Mnohí ho odcudzujú, ale je prirodzený ako materstvo samo.
Kým som bola bezdetná, prišlo mi smiešne to mamičkovské „papáme, kakáme“. Ja som v pohode papala a kakala sama. A som si istá, že väčšina ľudí nepapá, ale je, miestami sa aj prežere a nekaká ale...veď viete.
No a potom som sa stala matkou. A začali ma vytáčať ženy, ktoré nad materinským plurálom prevracajú oči. 
Ono je ťažké zachovať si vnímanie samej seba v jednotnom čísle, pretože faktom je, že už nie ste sama. Myslím tým- nikdy. Ani na záchode. Mimochodom, viete aké náročné je ísť na záchod, keď máte dve malé deti? Nemôžete ich nechať plakať. Lebo bývate v paneláku. Ale to je iná téma. (Ale na okraj poviem, že už v tom mám celkom prax a v noci pri cikaní v pohode kojím.)
Každý rodič potvrdí, že dieťa je jeho súčasťou. 
Ok, toto nie je pravda. V opačnom prípade by neexistovali týrané deti ani domovy. Ale taký normálny rodič vníma dieťa ako súčasť svojho života. Môže ísť bez neho nakúpiť, aj na dovolenku, ale navždy ostane jeho súčasťou. 
Preto si myslím, že rodičovský plurál je nielen v poriadku, ale dokonca je nutný. Svedčí o vzťahu s tou malou uvrieskanou bezbrannou bytosťou, ktorú by ste možno o tretej v noci aj vyhodili z okna, ale predsa len je tým najlepším kúskom skladačky vášho života.
Na dieťa ste hrdý keď sa vykaká mocne do plienky, keď sa postaví na lyže, obháji diplom. A tak je to správne. 
Ja som na moje deti hrdá furt. (Pani dokonalej matke zo škôlky odkazujem, že aj vtedy, keď môj syn zmláti toho jej, pretože ten ho dokrvi uhryzol).
Som hrdá a sú mojou súčasťou. Preto sa nesmejte materinskému plurálu. Skrýva v sebe viac, než sa na prvý pohľad zdá.