Mezeň je mestečko s 3000 obyvateľmi na sever Archangeľskej oblasti. Je to najsevernejší bod do ktorého vedie normálna cesta. Ďalej na sever sa dá dostať v lete len letecky a v zime na snežnom skútri. Leží priamo na hranici Neneckého autonómneho okruhu a v pohraničnej oblasti Bieleho mora. Všade na okolo je len nehostinná a v zime aj v lete smrteľne nebezpečná tundra.
Niekedy v druhej polovici januára 2022 sa v mestečku objavil cudzinec. Mal oblečenú čiernu bundu armádneho strihu, kapsáčové nohavice a ťažké vojenské topánky. Cez plece tašku v akej sa nosia fotoaparáty. Mal bielu bradu a hovoril plynule po rusky, ale s cudzím prízvukom. V obchode s elektronikou sa pýtal na možnosti GSM spojenia na sever od mesta. Kúpil si kartu operátora MTS. Zaplatil v hotovosti a odišiel. Predavačka hneď informovala pohraničníkov. Tí volali majiteľom všetkých troch hostiteľských domov. Nikde sa neprihlásil. Kde strávil noc nikto nevie. Vonku bolo hlboko pod bodom mrazu.
Ráno sa objavil v miestnych potravinách. V červenom polárnom overale a veľkou modrou taškou. Naložil do nej asi 15 kilogramov zásob. Žiadnu vodku. Zaplatil v hotovosti. Predavačka vraví, že možno odišiel na starom snežnom skútri - Burane - neurčitej farby. Pohraničníci niekoľko dní kontrolovali obe cesty vedúce z mesta, ale cudzinca už nikto nikdy viac nevidel. Pohltila ho tundra.
V tom istom období sa začal v tundre objavovať zvláštny Nenec. Asi o hlavu vyšší ako ostatní Nenci. S bledou tvárou a bielou bradou. Jazdí vraj na starom Burane neurčitej farby. Videl ho vodič snežného pluhu medzi Mezeňom a Kamenkou. Vraj keď ho zbadal odbočil do lesa niekam smerom kde táborí 6. brigáda. Predavačka v Karyepolye si spomína, že raz večer prišiel ku ním do obchodu. Sprevádzala ho Nenka z 8. brigády. Vysoký Nenec nič nehovoril, len nakladal do veľkej modrej tašky všetko na čo Nenka ukázala. Zaplatil v hotovosti a odišiel. Poľovníci zo Sayany ho vraj videl v tundre. Nad hlavou sa mu vznášal malý dron. Keď sa priblížili, vytiahol ďalekohľad, chvíľu ich pozoroval, rýchlo pristál s dronom a zmizol v tundre. Vraj mal starý Buran neurčitej farby.
Zvuk jeho dvojtaktného Buranu sem tam počuť v tundre. Inokedy ľudia vidia lietať dron. Ale zvláštneho Nenca na vlastné oči nikto nevidel a Nenci s brigád o ňom mlčia. Len mamy v dedinách na severe Archangeľskej oblasti od tej doby strašia deti, že keď nebudú poslúchať príde si pre nich veľký biely Nenec na starom Burane.
"Toto je Marcel. Voláme ho Biely. Ulovil sivého vlka a zjedol jeho srdce," zvykol vravieť môj verný sprievodca a druh Jigorij, keď ma niekomu predstavoval. Prezývku "Biely" som si vyslúžil vďaka svojej sivej brade. Česť, byť naozaj členom "brigády", ako sami nazývajú svoje spoločenstvá, som si vyslúžil ... to si nechám na neskôr. Nemôžem na úvod prezrádzať všetko. V tundre som strávil s Nencami tri zimy a bol som tam aj v roku 2022, keď začala vojna v Ukrajine.
Knihu "NENCI - s fotoaparátom za ruskými Eskimákmi" som napísal v prvej osobe. Neskôr, keď som začal pracovať na jej pokračovaní, vznikol Biely Nenec, ako fiktívna postava. Dôvod bol jednoduchý. Niektoré príbehy, ktoré som v ruskej tundre zažil, boli na hranici ruských zákonov. Niekedy za hranicou. A ja som sa chcel znovu vrátiť za svojou neneckou rodinou. Teraz viem, že do Ruska sa už nedostanem. Nie s mojim pasom a nie v súčasnej situácii. Ale verím, že všetko sa na dobré obráti a ja opäť budem brázdiť biele pláne tundry.
Teraz ale "bojujem" spolu s Janou Čavojskou v Ukrajine. Našimi zbraňami sú fotoaparát a pero. Fotíme a píšeme o tom čo vidíme a čo sme zažili. Aby ľudia, tu v krajine "ďaleko" od vojny vedeli, čo sa deje u našich susedov. Ale informovať nestačí. Chceme aj pomáhať. Podporiť naše kampane na pomoc nezlomným obrancom Ukrajiny môžeš aj ty:
