Kým voda na východe Slovenska stúpa, Matúš Šutaj Eštok – ľudový tribún, bývalý čašník z Budkoviec a aktuálny minister, ktorého povýšili z nosiča táckov na nositeľa ústavnej moci – nasadzuje vlastné telo. Do plaviek. Vystrelil na Sardíniu, ako inak – v mene pomoci. Lebo najlepšie sa krízové situácie riešia z ležadla, v tieni palmy a s Aperolom v ruke. Hlavne keď máte čerstvo nastrelené vlasy a treba ich trochu opáliť.
Možno sa pýtate, čo tam vlastne robí? Odpoveď je jasná – koordinuje. Ako správny krízový manažér s letnou permanentkou do wellnesu. Sardínia je predsa strategické miesto, niečo ako náhradné operačné centrum vlády. Odtiaľ sa dá promptne reagovať. Samozrejme, ak práve nemáte na mobile režim „nerušiť“ alebo nezaspíte pri masáži levanduľovým olejom.
Veď načo by sa minister vnútra trepal do záplavovej oblasti, kde by mu mohlo napršať na najnovší model mokasín, keď môže všetko kontrolovať cez stories a dronové zábery? A naozaj – čo by tam robil? Pomáhal? Zachraňoval? Veď to nie je čašník v teréne, ale štátnik v exteriéri. Jeho prítomnosť na mieste nešťastia by bola čistý populizmus, no jeho neprítomnosť? To je stratégia.
A ak máte dojem, že odletieť na dovolenku práve vtedy, keď ľudia strácajú strechy nad hlavou, je cynické, mýlite sa. To je nová forma empatie. Taká... inovatívna. Volá sa "súcit na diaľku". Funguje to tak, že vy síce nepodáte nikomu ruku, ale zato mu pošlete myšlienku. Prípadne srdiečko. Na Facebooku.
Záchranné zložky sa možno potia v gumených oblekoch a ťahajú člny s babkami, ale Matúš? Ten obetavo brázdi vlny –Tyrrhenského mora. V duchu hesla „služba občanom, aj keď z pláže“. A že si to zaslúži! Veď byť ministrom vnútra v krajine, kde právo a spravodlivosť fungujú ako miešané drinky na terase hotela – raz horké, raz sladké, niekedy otrávené – to je veru vyčerpávajúce.
A tak sa môže pokojne vrátiť – opálený, oddýchnutý, možno o pol kila ľahší, ale s hlavou plnou (nielen) vlasov. Zaznie v parlamente ako nový mesiaš efektivity, ktorý sa obetoval za národ tým, že chrabro odolával slnku, soľnej vode a občas aj domácim, ktorí ho omylom považovali za ruského oligarchu na výlete.
Slovensko má šťastie. V čase krízy je tu minister, ktorý vie, ako sa nespanikáriť. Zatvoriť kufor, nasadiť Ray-Bany, a nechať si dorobiť druhú vrstvu vlasov. Ľudia na východe možno nemajú pitnú vodu, ale majú istotu – že na Sardínii majú svojho zástupcu. S novou frizúrou a starou dobrou schopnosťou zmiznúť, keď treba pomáhať.
Na zdravie, Matúš. A nezabudni poslať pohľadnicu. Možno rovno na obecný úrad. A ty dobrý človek? Kým Matúš chytá bronz, ty môžeš pomôcť ľuďom bojujúcim s ruským zlom. Napríklad tu:
ĎAKUJEME!
NEZLOMNÍ - Jana Čavosjká a Marcel Rebro
