Slovensko je zvláštna krajina. Nie kvôli tomu, že tu máme tri ročné obdobia (zima, ešte väčšia zima a predvolebné sľuby), ale preto, že naši voliči majú pamäť nie z papiera, ale z plastelíny. Dá sa tvarovať, krútiť, stláčať a ak treba, úplne zohriať a zresetovať. Ako inak si vysvetliť, že ľudia naďalej tlieskajú politikom, ktorí by sa v normálnej spoločnosti hanbili ukázať aj v rade na rožky?
Začnime tam, kde dúha stráca farby: Ľuboš "Che Guevara v tričku z H&M" Blaha. V roku 2014 sa zúčastnil na Dúhovom pochode. Usmieval sa, mával, citoval Marxa a možno aj Madonnu. V tom čase to bolo "progresívne" a predsa, revolúcia potrebuje každého – aj homosexuála s transparentom. Dnes? Dnes Blaha v každej druhej tlačovke varuje pred “LGBT ideológiou”, ako keby ju osobne pašoval George Soros v balíkoch z IKEA. Tí istí ľudia, ktorým kedysi Blaha zamával na pochode, dnes slúžia ako strašiak v jeho statusoch. Utečenci, homosexuáli, transgender ľudia – všetko sú to zbrane hromadného Blahostrašného ničenia.
A Pellegrini? Ach, Petko. Náš najnovší prezident – prezident, ktorý nechce byť prezidentom. V roku 2020 sa triasol pred predstavou, že by mal sedieť za jedným stolom s Robertom Ficom. “To si neviem predstaviť,” povedal s výrazom, ako keby mu niekto ukázal zle upečenú bábovku. A potom si sadol. Nie raz. Sedel v koalícii, sedel v parlamente, sedel aj vo vlaku za štátny rozpočet. A teraz sedí v prezidentskom paláci, do ktorého sa dostal tak, že svojho oponenta označoval za vojnového štváča. Aby neskôr, s modrou knižkou vo vrecku, narukoval pózovať do armády. Ako keby sa nič nestalo. Lebo ak je niečo, čo Pellegrini dokáže najlepšie, tak je to sedieť. Na správnom mieste, v správny čas, ideálne s platom nad 5 000 eur a s možnosťou nehodiť sa za žiadnu barikádu.
A čo Robert “už nebudem v politike” Fico? Chlapík, ktorý od roku 2014 ukončil politickú kariéru už asi toľkokrát, koľkokrát u nás menili ministra školstva. Vtedy teatrálne vyhlásil, že “už stačilo”, že “odchádza”. Ale ako starý mládenec po treťom pive, vždy sa ešte vráti. Možno už nie s kvetom, ale vždy s nejakým výmyslom – raz je to mier, inokedy obrana tradičných hodnôt, inokedy “špeciálna operácia” na ekonomiku.
Fico, ktorý v minulosti strašil Maďarmi ako deti Bubulákom, je dnes s Viktorom Orbánom najlepší kamoš. Pózujú spolu na fotkách, ako keby im spoločná diplomacia práve vyhrala fotopoint vo Viedni. A Fico? Fico, ktorý kedysi kričal “s Bugárom nikdy!” nakoniec s Bugárom vládol. A potom zrazu “Orbán je vizionár”. Jasné. Čoskoro príde spoločná edícia kobercov “Tradičná Európa” – jeden vzor, jedno myslenie, jedno ERESZ.
Spomeňme si aj na tú diaľnicu do Košíc. Tá mala byť do 2010. Potom do 2014. Potom “už čoskoro”, a dnes? Dnes je diaľnica do Košíc ako ten bratranec z dediny, čo tvrdí, že ide robiť do Ameriky, ale už dvanásty rok ho vidíte na pohreboch s pohárikom v ruke. A ak by náhodou niekto protestoval, tak ho upokoja: veď máme obchvat! Síce k obchvatu treba traktor, ale technicky vzaté – je tam asfalt.
Fico kedysi sľúbil, že nezvýši DPH. A zvýšil. Lebo vraj “bolo treba”. A zjavne "bude treba" opäť. Ako keď dieťa zje celý koláč a potom sa tvári, že mu ho vlastne prikázal zjesť lekár. Všetko sa dá vysvetliť, hlavne ak máš vlastnú televíziu a armádu dezinfowebov, ktoré tvoje výkaly premixujú na zmrzlinu.
Ale najlepšie na tom všetkom je, že voličom to nevadí. Niektorým by možno nevadilo, ani keby Fico osobne vyhlásil vojnu Spišskej Novej Vsi. “Aspoň niečo robí!” povedal by Dezider z Facebooku a zdieľal by video z TikToku s textom “pozri sa, aký silný chlap”.
Blaha by medzičasom napísal status o tom, ako “dúhová totalita” ovládla aj počasie a Pellegrini by sa objavil v Smotánke, ako sa rozplýva nad slovenskou keramikou. A keď sa ich niekto opýta na tie protirečenia, títo profesionálni zabudnutí odpovedia: “To bolo v inom kontexte.” Jasné. A Hitler bol iba záhradník, čo sa trochu prerátal s pesticídom.
Slovensko je krajina, kde politik môže povedať všetko, urobiť pravý opak, a stále mu niekto zatlieska. Lebo tu neplatí “čo si povedal”, ale “kto si povedal”. A tak kým Fico s Blahom menia názory častejšie ako ponožky, Pellegrini sa tvári, že je neutrálna tapeta, ktorá sa len zhodou okolností vždy prilepí na ten najlepší múr.
Ale nebojte sa, Slováci si to zapamätajú. Na päť minút. A potom to znova zabudnú. Lebo plastelína.
Ak nemáš pamäť z plastelíny a vieš kto začal vojnu v Ukrajine, pomôž nezlomným obrancom a obyvateľom Ukrajiny, dobrý človek!
ĎAKUJEME
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
