Na Aljaške sa chystá stretnutie, ktoré už teraz vyvoláva ostrú kritiku. Donald Trump a Vladimir Putin plánujú diskutovať o „budúcnosti Ukrajiny“ – bez účasti ukrajinských predstaviteľov. Tento formát, ktorý obchádza základný princíp medzinárodného práva – právo štátu rozhodovať o vlastnom území – nevyhnutne vyvoláva historické paralely s Mníchovom 1938.
Vtedy sa tiež rozhodovalo o území cudzieho štátu bez jeho účasti. Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko sa dohodli na odovzdaní časti Československa Hitlerovi, v nádeji, že tým zachovajú mier. V skutočnosti tým otvorili dvere ďalšej agresii. Dnes sa situácia rysuje podobne – jeden autoritársky režim útočí na suseda, a dvaja lídri, ktorí ho majú zastaviť, sa stretávajú bez obete agresie pri stole, aby „hľadali riešenie“.
Trump sa netají tým, že chce „rýchlo ukončiť vojnu“, čo v jeho slovníku často znamená územné ústupky na úkor Kyjeva. Putin zas opakovane vyhlasuje, že cieľom Ruska je kontrola nad štyrmi ukrajinskými oblasťami a udržanie Krymu. Spoločné rokovanie tak môže viesť k „dohode“, ktorá by de facto legitimizovala vojenskú anexiu.
Symbolika Aljašky je dvojsečná. Ide o územie, ktoré kedysi patrilo Ruskej ríši, kým ho USA v roku 1867 odkúpili. Teraz sa práve tam má diskutovať o krajine, ktorú chce Rusko násilím pričleniť k sebe, a ktorú USA oficiálne podporujú v obrane. Miesto, kde sa stretne bývalý americký prezident a súčasný ruský líder, pôsobí ako kulisa pre geopolitické divadlo, nie seriózne mierové rokovanie.
Medzinárodné právo je v tejto veci jasné – hranice možno meniť len so súhlasom dotknutého štátu. Ignorovanie tohto princípu by poslalo signál, že vojenská sila je akceptovateľný nástroj na dosiahnutie politických cieľov. V prípade Ukrajiny by to znamenalo odmenu za agresiu a pozvanie na ďalšie vojenské dobrodružstvá – nielen pre Moskvu, ale aj pre iných autoritárskych lídrov.
Reakcie spojencov sú opatrné, ale v Kyjeve panuje obava, že takéto rokovania môžu oslabiť jednotu Západu. Z histórie vieme, že „mier“ dosiahnutý na úkor napadnutého štátu je len odkladom ďalšej vojny. Mníchov 1938 je jasným dôkazom – ústupky Hitlerovi neviedli k stabilite, ale k rozpútaniu druhej svetovej vojny.
Trump a Putin si zrejme uvedomujú, že ich stretnutie bude sledované celým svetom. Pre Trumpa to môže byť politický kapitál v kampani, pre Putina propaganda smerom k domácemu publiku. No pre Ukrajinu to predstavuje riziko, že o jej budúcnosti sa bude rozhodovať bez nej – a to vždy znamená, že výsledok bude v jej neprospech.
Napriek tejto politickej cynickosti existuje iný, podstatne čistejší prístup. Tisíce bežných ľudí na Slovensku aj vo svete každý deň dokazujú, že solidarita má väčšiu hodnotu než geopolitické hry. Prispejú do zbierok na drony, zdravotnícky materiál či zimnú výstroj pre ukrajinských vojakov a civilistov. Ukazujú tak, že aj keď mocní rozhodujú bez obetí, obyčajní ľudia stoja na strane spravodlivosti a obrany proti agresii.
ĎAKUJEME
