Včera sa na Ukrajine opäť otvorilo peklo. Tentoraz v Dnipre. Ruské rakety dopadli na mesto za bieleho dňa, cielene, chladnokrvne, bez varovania. Nezasiahli vojenský cieľ. Zasiahli obytné domy, nemocnice, školy. Zasiahli deti. A zabíjali.
Najmenej 17 ľudí zomrelo, viac ako 270 bolo zranených. Medzi nimi deti, lekári, rodičia. Bežní ľudia, ktorí si chceli len prežiť obyčajný deň. Ráno sa zobudili v krajine vo vojne. Večer ich telá ležali v troskách.
Toto nebola nehoda. Bol to vedomý útok na civilnú zónu. Dnipro sa stal laboratóriom ruského teroru. Mesto mimo bojovej línie. Bez vojenskej prítomnosti. Zato s nemocnicami a bytovkami. Ideálny cieľ pre tých, ktorí chcú lámať cez bolesť a strach.
Rusko nevedie vojnu len proti armáde. Vedie vojnu proti ukrajinským deťom, matkám, proti životu. Raketa dopadla pri nemocničnej ambulancii. Sklo sa rozletelo, betón sa prepadol. Krik, krv, plač. Lekári a deti plakali spolu. Nie zo strachu. Z bezmocnosti.
A my? Na Slovensku sa hovorí: "To nie je naša vojna." Premiér Fico tvrdí, že v Kyjeve žiadna vojna nie je. Kaliňák si myslí, že "ten Rus raz odíde". Medzitým zomierajú deti. Zomierajú ľudia, ktorí si ničím nezaslúžili umrieť.
Svet sa tvári, že pomáha. Ale kde je protivzdušná obrana? Kde sú zbrane, ktoré by zachránili nemocnice? Kde je vôľa nazvať veci pravým menom? Toto nie je incident. Toto je vojnový zločin. Vedome naplánovaný, presne vykonaný.
V Dnipre zomreli ľudia. Ale zomrela aj časť európskeho svedomia. Každý, kto mlčí, keď padajú nemocnice, sa stáva spolupáchateľom. Každý, kto relativizuje, kto sa smeje, kto ospravedlňuje, nesie časť viny.
Mesto sa pozviecha. Ukrajinci znova vstanú. Znova opravia domy, pochovajú mŕtvych. Ale Európa sa už nemôže len prizerať. Nestačí slovíčko "solidarita". Nestačí ľútosť. Potrebujeme skutky. Potrebujeme postoj. Potrebujeme morálnu odvahu.
Pamätajme si meno tohto mesta. Dnipro. Pamätajme si deň, keď sa zrútili múry a zomierali deti. A rozhodnime sa, že nebudeme ticho. Lebo ak budeme, raz možno budeme hľadať vlastné deti v troskách. A bude neskoro.
Pomôcť statočným Ukrajincom v boji proti ruskému zlu môžeš aj tu:
ĎAKUJEME
NEZLOMNÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
