Ruskí predstavitelia sa sústavne sťažujú, že športové federácie znemožňujú ich športovcom štart na medzinárodných podujatiach. Podľa nich je šport v Rusku apolitický. Krásnou ukážkou „apolitickosti“ ruského športu boli nedávne preteky v bežeckom lyžovaní, keď usporiadatelia na štarte zoradili pretekárov tak, aby „náhodu“ vznikol symbol Z – symbol ruskej okupácie v Ukrajine.
Ako však vníma šport bežný Rus? Sedel som v zime 2022 v reštaurácii v meste kdesi na severe Ruska. V televízii bežal športový prenos – biatlonové preteky zmiešaných družstiev. Áno, aj zlozvyk sledovania televízie v reštauráciách si Rusi úspešne adoptovali zo západu. Ale lepšie ako keby išli správy, plné propagandy a klamstiev o potrebe zachraňovať Ukrajinu pred „ukrofašistami“.
Ja som obedoval, Rusi fascinovane sledovali televíznu obrazovku. Vždy keď ich športovec zasiahol, ozval sa zborový jasot, keď minul, smutný povzdych. A tých povzdychov bolo veru viac. Rusom sa nedarilo. Streľba im nešla, trestné kolá pribúdali. „To nie je normálne. Naši takto zle strieľať nemôžu. Určite im dali zlé náboje,“ hundral jeden z mojich spolustolovníkov, zajedajúc 200 gramový stakan vodky borščom. „Alebo vosky majú nedobré. Pozri ako im to ťažko ide do kopca a pomaly z kopca,“ pridal sa druhý expert. Ten jedol len vodku, bez polievky.
Ruská Zborná nakoniec skončila na piatom mieste. „Američania, za to môžu. Určite Američania. To je ich politika. Všetci sa im pchajú do zadku. Celý svet,“ vrčal sused – ten vegán, čo boršč na obed vynechal. Nechápavo som na neho pozrel. Veď vyhrali Nóri, za nimi boli Bielorusi a Francúzi. Američania ani neštartovali. Zagánil na mňa, ale skôr ako mohol odpovedať na moju nepoloženú otázku, prerušil ho komentátor z obrazovky.
„Nebolo to dobré priatelia, nebolo to dobré,“ začal. Reštaurácia stíchla, všetky oči sa upreli na obrazovku. „Nemôžeme sa na nič vyhovárať. Nezlyhala ani technika, ani okolnosti neboli proti nám. Musíme prijať pravdu takú aká je. Naša Zborná to dnes jednoducho nezvládla. Zle sme strieľali, beh nebol tiež dobrý. Nebolo to vôbec taký výkon a nasadenie, na aké sme u našich športovcov zvyknutý. Každý z nich sa musí zamyslieť, kde a prečo zlyhal a spolu s trénermi hľadať do budúcnosti riešenie. Lebo toto by sa nemalo opakovať. Nie našim športovcom,“ v reštaurácii zavládlo ticho, svet ako keby na okamih zamrzol.
Môj sused, vegán, sa nadýchol, pohľadom zakaleným od dnešného obeda sa rozhliadol okolo seba. „Zradca! Je to zradca ten komentátor! Určite ho platia Američania! Za toto by mal ísť sedieť!“
Neviem ako vy, ale ja takýto "ruský svet" nechcem. Momentálne medzi ním a nimi stoja nezlomní obrancovia Ukrajiny. Snažíme sa im pomáhať. A pomôcť môže každý. Napríklad podporou niektorej z našich aktuálnych kampaní na platforme DONIO.
Ďakujem za Ukrajinu!
Marcel (ročník 1968)
PS : strávil som v Rusku určite viac času ako 96,86% putinofilov. Mám v Rusku veľa priateľov. Dobrých priateľov. Menovať nemôžem, mali by problémy. Nemyslím si, že celé Rusko, celý ruský národ je zlý. Zlý je systém, ktorý je tam už desaťročia zavedený. V tejto sérii spomienok a úvah poukazujem na animozity s ktorými som sa v Rusku stretol. Viem, že podobné veci by sa dali nájsť aj v iných krajinách. Tie ale aktuálne neohrozujú civilizovaný svet, tak ako Rusko.
