"Choďte sami na front!", "Prečo nejdete sami bojovať, vy Ukrofašisti?", "Bežte zdochnúť za Zelenského!" ... takéto a podobné "želania" dostávame denne od našich "fanúšikov". Sú to ľudia, ktorí čítajú len nadpisy, pozerajú si obrázky. Inak by vedeli, že my na ten front naozaj chodíme. Najbližšie odchádzame už zajtra. Ideme na Donbas, miesta a do podmienok, kde by naši "fanúšikovia" nevydržali ani pol hodinu. Posrali by sa asi od strachu pri prvom dopade bomby, pri prvom prelete dronu nad hlavou.
Nepíšem to, aby sme robili zo seba hrdinov. My tam ideme na pár dní, chlapci sú tam dni, týždne, mesiace, roky. A ako vždy, ideme za nimi naozaj radi. Pobyt tam na "nule" nám doslovne dobíja baterky, potvrdzuje nám, že to čo spoločne robíme, má zmysel. Stretneme sa so skvelými chalanmi, ktorí už tretí rok bojujú proti ruskej presile, chránia pred agresorom nielen svoju krajinu, ale aj nás. Bojujú a prelievajú krv za celý slobodný svet.
Nesieme im ako vždy drony. Ale nesieme im aj niečo viac a možno dôležitejšie ako materiálnu pomoc. Nesieme im správu, že nám tu na Slovensku ich osud nie je ľahostajný, že Fico nie je Slovensko, že Slovensko stojí pri Ukrajine!
ĎAKUJEME
NEZLOMÍ - Jana Čavojská a Marcel Rebro
