Štandardne sú vedecké výsledky po zverejnení v renomovaných časopisoch alebo zborníkoch evidované v celosvetových bibliografických databázach. Tie umožňujú užívateľom rýchlo a efektívne vyhľadať aj veľmi špecifické informácie. Jednou z najväčších, ak nie úplne najväčšou databázou je SCOPUS od spoločnosti Elsevier.
Počty evidovaných prác možno zjednodušene považovať za medzinárodne akceptovanú vedeckú výkonnosť príslušných ustanovizní. Prosto čo nenájdete v SCOPUSe, to medzinárodné spoločenstvo nevidí a ani nebude využívať v ďalšej práci.
Kvantitatívny nárast vedeckých prác
Prvý pohľad do databázy poteší celkovým nárastom prác slovenských inštitúcií. Za rok 2014 je evidovaných 6632 výstupov. Oproti roku 2010 je to o tretinu a oproti 2004 o 100% viac. Za dvadsať rokov narástol počet výstupov na päťnásobok.
Zaujímavé je porovnanie s inými krajinami. Napríklad voči veľkosťou a naturelom podobnej Českej republike, európskemu ťahúňovi Nemecku, či najväčšej výskumnej ikone USA. Nárast vykazujú všetky uvedené krajiny. Najväčší zaznamenala Česká republika, pričom značnú dynamiku naštartovala po roku 2000. Slovensko kopírovalo trendy vo veľkých krajinách a výraznejšie akcelerovalo až od roku 2006 (z veľmi nízkych štartovacích počtov).
Zdá sa, že zrýchlenie nárastu vedeckej produkcie súvisí zo zavedením národných grantových schém. V Českej republike boli zavádzané rôzne grantové schémy skôr ako v SR. Slovensko reformovalo Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV) v roku 2005 a následne ju začalo lepšie financovať. To však netrvalo dlho a agentúra začala mať problémy s financovaním dokonca už aj začatých projektov. Dá sa predpokladať, že toto môže byť príčinou poklesu výkonnosti slovenskej vedy v roku 2009. Celkovo sa však výkon slovenských inštitúcií za uvedené obdobie znásobil.
Univerzity produkujú väčšinu vedeckých výkonov
Najzaujímavejšia je však zmena štruktúry organizácií podieľajúcich sa na výskume. Zásadne sa zmenil pomer výkonu univerzít voči Slovenskej akadémii vied. Graf č. 2 zobrazuje výkonnosť piatich najväčších slovenských vedeckých inštitúcií za ostatné dve dekády. Ak pred 20 rokmi bola vedecká produkcia všetkých našich univerzít len zlomkom výkonu SAV, dnes je to naopak, pričom akadémia nijako nepoľavila.
Za nárastom vedeckej produkcie na univerzitách vidím predovšetkým spôsob financovania a snahu univerzitných tímov zaradiť sa plnohodnotne do medzinárodného výskumného priestoru. Kľúčové bolo projektové -- grantové financovanie najmä z prostredníctvom mechanizmov Agentúry na podporu výskumu a vývoja, cez ktoré sa dajú získať aj mzdy výskumníkov a štipendiá doktorandov.
V tomto svetle mrzia súčasné absurdné snahy o zrušenie agentúry či jej zlúčenie s inými subjektami a schémami podsúvané do vládnej Stratégie inteligentnej špecializácie výskumu a inovácií SR „Poznatkami k prosperite“ a jej Akčného plánu. Pevne verím, že zdravý rozum zvíťazí a agentúra ako kľúčový nástroj zdravého financovania vedy bude posilnená.
