Reagujem na nedávno zverejnené plány dvoch spoločností vybudovať pri končiacich nováckej a vojanskej elektrárni fotovoltické elektrárne. Využili by sa pritom existujúce rozvodné siete ako aj inak nevyužiteľné plochy, kde sa desaťročia skladoval odpad z elektrární.
Je to na prvé počutie sympatický návrh. Má však aj nevýhody, o ktorých sa zatiaľ nehovorí. Pomôžem si úryvkami z našej učebnice Chémia a spoločnosť, vydanej v Trnave pred tromi rokmi.
Všetci vieme, že fotovoltické články produkujú elektrickú energiu v závislosti od dopadajúceho slnečného žiarenia a sú teda pomerne nestabilnými zdrojmi elektriny do verejnej siete. Účinnosť fotovoltických článkov je pod 20 %. Na druhej strane sú v podstate čistými zdrojmi, bez produkcie akýchkoľvek polutantov. Toto sa ale nedá povedať o ich výrobe. Pri nej, ako aj na konci životnosti, keď sa stávajú odpadom, sa vyskytujú viaceré toxické látky.
Jednou z chemikálií súvisiacich s výrobou solárnych panelov je chlorid kremičitý SiCl4. Je veľmi jedovatý, zabíja rastliny aj živočíchy. Toxické látky predstavujú veľké ohrozenie pre ľudí v Číne a iných krajinách, ktoré vo veľkom vyrábajú solárne panely, ale neupravujú, ako sa odpad uvoľňuje do životného prostredia.
Životnosť fotovoltických solárnych panelov sa odhaduje na 25 rokov. V súčasnosti v mnohých krajinách dochádza k demontáži prvej generácie solárnych panelov. Vyradené panely môžu výrazné ohroziť životné prostredie, pokiaľ budú nekontrolovateľne vyhadzované na skládky odpadu. Obsahujú mnohé nebezpečné látky, vrátane zlúčenín kadmia (telurid kadmia), olova a hexafluóretán.
Mnohé štáty nie sú na bezpečné zneškodňovanie takéhoto odpadu vôbec pripravené. V novembri 2016 japonské ministerstvo životného prostredia varovalo, že množstvo solárnych odpadov, ktoré Japonsko produkuje každý rok, sa zvýši z 10 000 na 800 000 ton do roku 2040, pričom Japonsko nemá žiadny plán na jeho bezpečné zneškodnenie. Podobne je na tom Kalifornia, svetová špička v nasadení solárnych panelov. Len Európska únia požaduje od výrobcov, aby solárny odpad na konci jeho životnosti zhromažďovali a likvidovali.
Solárne panely vytvárajú 300-krát viac toxického odpadu na jednotku energie ako jadrové elektrárne. Zástancovia jadrových elektrární preto zdôrazňujú, že vytváranie hôr nebezpečného odpadu v snahe znížiť emisie CO2 sa nedá považovať za šetrný prístup k životnému prostrediu.
Podľa mňa preto existuje výhodnejšia alternatíva pre obe končiace elektrárne: Je ňou vybudovanie termálnych slnečných elektrární. V ich jednom type žľabový kolektor, dlhé parabolické zrkadlo, sústreďuje slnečné svetlo na tmavý absorbér – rúrku naplnenú kvapalinou s vysokou tepelnou vodivosťou. Tá následne zohrieva vodu a vznikajúca para roztáča turbínu v klasickom generátore. Efektívnosť zariadení je teda tým väčšia, čím teplejšia je cirkulujúca kvapalina.
V súčasnosti sa používajú oleje, ktoré možno zohriať na teplotu 400 °C. V budúcnosti sa predpokladá použitie soľnej zmesi, čo umožní zvýšiť teplotu až na 500 °C. Roztavené soli sú nehorľavé a sú aj výrazne bezpečnejšie oproti olejovej náplni pretože v potrubí je len minimálny pretlak.
Slnečné elektrárne sú optimalizované na stredné osvetlenie, takže pri maximálnej intenzite vyrábajú viac tepla, než je ich turbína schopná zvládnuť. Prebytočnú energiu vtedy ukladajú do zásobníkov (napr. s roztavenými soľami), čo umožňuje, aby turbína pracovala aj v noci alebo za nepriaznivého počasia. Vďaka tomu je výkon dodávaný koncentračnou slnečnou elektrárňou oveľa vyrovnanejší, než pri elektrárňach fotovoltických. Španielska žľabová elektráreň Andasol vďaka tomu pracuje až 7 hodín po západe Slnka. Všetky koncentračné slnečné elektrárne sú v skutočnosti hybridné a pokiaľ nemajú dostatok energie zo Slnka, spaľujú zemný plyn, biomasu alebo palivom môže byť komunálny odpad.
Ak by sa vybudovala termálna slnečná elektráreň, na súčasnú by sa napojila už pred parnou turbínou, čiže funkčné časti elektrární by sa mohli využiť (aj kvalifikácia ich zamestnancov).
Samozrejme je potrebné všetko prepočítať. Treba však zohľadniť aj aspekty, ktoré sa nedajú spočítať, ale v budúcnosti nás môžu nepríjemne prekvapiť.
