Sv. Blažej žil v treťom storočí. Narodil sa v Arménsku meste Sebaste. Od detstva sa cvičil v kresťanskej dokonalosti. Zo svojich cností prevládala predovšetkým láska k blížnym. Preto sa vo svojej činnosti venoval lekárstvu. Pre svoj cnostný život a milosrdné srdce bol obľúbený tak, že ho zvolili za biskupa.
V tom čase nastalo ukrutné prenasledovanie kresťanov. Pohania sa sústredili najmä na pastierov – kňazov a biskupov. Keď sa prenasledovanie blížilo k mestu Sebasta, utiahol sa biskup do hôr, v jaskyni mu bola jediným spoločníkom lesná zver. Zvieratá si ho tak obľúbili, že mu prinášali i pokrm.
Vladár Agrikolaus vydal rozkaz priviesť sv. Blažeja. Tu sa sv. Blažej v modlitbe obrátil k Spasiteľovi, ktorý mu povedal: „Vstaň, lebo mi máš priniesť obetu“. Keď prišli vladárovi sluhovia, sv. Blažej ich oslovil: „Vítam vás, dietky moje, teraz vidím, že Boh na mňa nezabudol“. Keď sa vydal s nimi na cestu, pripojila sa lesná zver, ktorej poľovníci zľakli. No sv. Blažej rozkázal zveri, aby sa vrátila. V priebehu cesty uzdravoval mnohých nemocných. Zvláštnym prípadom bola uzdravenie dieťaťa, ktorému v hrdle uviazla rybia kosť.
Po príchode k vladárovi bol ním požiadaný, aby obetoval modlám. Keďže ani po opätovných vyzvaniach neuposlúchol jeho príkazy, bol odsúdený na trest utopením. Keď prišli k vode, biskup chodil po nej ako po suchej zemi, zatiaľ čo jeho prenasledovatelia sa v nej topili. Preto vykonali zmenu jeho popravy – sťatím.
Na pamiatku uzdravení predovšetkým v oblasti hrdla sa udeľuje požehnanie hromničnými sviecami požehnanie v znení: „ Na príhovor sv. biskupa a mučeníka Blažeja osloboď teba Pane od všetkého neduhu na krku, v mene † Otca i † Syna i † Ducha svätého. Amen“.
