Narodil sa roku 1226 na zámku Roccasecca v Kalábrií. Ako šesťročného ho rodičia odovzdali benediktínom na výchovu a vzdelávanie. Chlapec bol veselý, mravný a nevinný ako anjel. Pokračoval v štúdiu na vysokej škole v Neapoli. Neúnavne sa učil, modlil a pomáhal chudobným. Počas štúdia si ho obľúbil rehoľník, ktorý ho priviedol k myšlienke vstúpiť do rehole. Od tohto času nastali pre mladíka strastiplné časy. Jeho rodičia, ale aj súrodenci nesúhlasili z jeho rozhodnutím.
Za celé toto obdobie – jedna udalosť, ktorá svedčí o jeho nezlomnej vôli: jeho vlastní bratia, vojenskí dôstojníci použili moc sily, strhli s neho rehoľné rúcho, tĺkli a bili až ho napokon zatvorili do hradnej veže. Sila Ducha svätého premohla všetko násilie, Tomáš sa ani nepohol a roztrhané rúcho považoval za znak slávneho víťazstva. Po dvoch rokoch súženia mu pomohli vlastné sestry k oslobodeniu. Vrátil sa do kláštora benediktínov, kde absolvoval sľuby a následne vysviacku za kňaza.
Sv. Tomáš bol výborný kazateľ, rovnako spisovateľ i básnik. Keď sa ho pýtal sv. Bonaventúra, z ktorej knihy čerpá svoju učenosť, sv. Tomáš ukázal na kríž a povedal: „Tu hľa, moja kniha“.
Sv. Tomáš pôsobil v Kolíne nad Rýnom, Bologni, Ríme, Neapoli a Paríži. Pracoval na harmonizácií viery a rozumu. Jeho hlavné dielo je Suma teologická – Summa contra gentiles (Suma proti pohanom). Vysvetľuje v nej kresťanské dogmy prostredníctvom aristotelovej teológie. Formuloval 5 dôkazov Božej existencie. Jeho učenie je považované za jedine správnu filozofiu katolicizmu.
Zomrel v roku 1274 a v roku 1323 bol kanonizovaný a v roku 1567 vyhlásený za učiteľa Cirkvi.
