Na moje veľké prekvapenie, lietadlo bolo poloprázdne, dokonca menej. Takže som sa mohol prikryť asi ďalšími piatimi dekami a pod hlavu si vložiť 5 vankúšov. Lietadlá ma veľmi zaujímajú, takže som sa na tento let tešil. Let nebol až taký nepohodlný, hlavne keď som mal okolo seba asi milión vankúšov :D. Videl som oceán, z časti zasneženú Kanadu, 2 filmy, musel som vyplniť 2 formuláre(ktorým nikto nechápal) a nakoniec Spojené Štáty. Boston som zmeškal pre môj spánok. Napätie začínalo narastať enormnou rýchlosťou. Vystúpite z lietadla a za asi pol hodinu stretnete ľudí, ktorých poznáte iba z mailov, a s ktorými prežijete časť svojho života. Medzitým je však ešte vízový “officer”, odtlačky prstov a batožina. Toto všetko je dosť stresujúce pri pomyslení na to, že za chvíľu prebehne jedno z najdôležitejších stretnutí Vášho života. Vízový policajti sú celkom v pohode. Ešte som nepočul nič zlé o nich :P. Ten môj síce veľa nenahovoril, ale nemal som žiadny problém a prvé “Have a nice day” ma uistilo, že som v USA. Po tom ako som si zobral moju 40-kilovú batožinu sa ma ďalší officer spýtal, či preváža nejaké potraviny. Samozrejme, že okrem tých horaliek, keksov a čokolád, nič nemám.Teraz vidím len veľké dvere, za ktorými pravdepodobne stojí moja nová rodinka. Prechádzam dverami, srdce mi bije strašne rýchlo....pokračovanie po reklame :D.Na prvý pohľad nikde nikto z fotiek. Na druhý krát už vidím veľkú tabulu “Welcome to the USA Maroš“ asi meter odo mňa. Kopec objatí, prvé slová, prvé otázky, prvé vety. Vôbec neviem, čo hovoriť, iba odpovedám. Angličtina nebola až taký problém ako som očakával, čo je super.Vybrali sme sa do auta a 2-hodinová cesta cez upršaný Boston, Massachusetts, Rhode Island a nakoniec Connecticut.Kris, jedna z mojich nových sestier bola doma s Liz, ktorá je jej sesternica. Prišli sme domov okolo 11:30 pm, ale únava žiadna. Asi hodinu sme kecali a smiali, čo bolo na prvý deň celkom dobré.Ležiac v posteli som nemohol uveriť, že som konečne tu. V krajine, o ktorej som sníval celé roky. Nemohol som uveriť, že som v dome s ľuďmi, ktorý mi budú rodičmi ďalšieho pol roka. Nemohol som uveriť, čo všetko som stihol za posledných 24 hodín. Lúčenia, lietania, čakania, vítania, to všetko. Moja prvá noc, prvé sny, myšlienky, všetko akoby od začiatku, akoby žijem úplne nový život, môžem byť kto chcem.
