Rozhodla som sa napísať príspevok o práci v zahraničí pre mladých ľudí. Viem, že sa mnohým z nás zhruba od 17-tich rokov vynorila v hlave myšlienka, ísť na leto do zahraničia. Lenže potom prídu samozrejme aj ďalšie myšlienky. A kam pôjdem? Ako si zoženiem prácu? Ak mám prácu cez agentúru, tak čo s ubytovaním? A ak mi aj dajú ubytovanie, čo ak budem bývať s divnými ľuďmi, alebo tam bude špina? A vlastne nechcem ísť sama, ale žiadny kamarát so mnou nechce ísť. Aj rodičia mi vravia, že je to nebezpečné, niekto ma tam ukradne, upracujem sa tam ´´k smrti´´, niečo zlé sa mi tam stane, zostaň len doma, aj tu si nájdeš brigádu. Tak ja nikam neidem, veď ja ani neviem kde začať...
Presne takto ma skoro moje myšlienky a blízki odhovorili od najlepšieho rozhodnutia v mojom živote. Dovoľte mi teda, aby som vám porozprávala môj príbeh a dala vám v ňom aj zopár rád, ako vlastne začať a čo potom...
V 17-tich so mnou šľahala puberta, nevedela som po anglicky ani len zaťať a rodičia, ktorým som za to veľmi vďačná, ma poslali na 3 týždne na Maltu na jazykový pobyt. No bolo to všetko, len nie jazykový pobyt. V škole som sa nič nenaučila, na izbe som bola so Slovenkami, takže jedine vďaka mojej komunikatívnosti a tomu, že som naozaj sociálny človek som sa zoznámila so zahraničnými študentami, samozrejme medzi časom aj zaľúbila do môjho group leadera :D, ktorému som ale ani po 3 týždňoch nevedela sama napísať jednu sms po anglicky, ale aspoň ma to naštartovalo a motivovalo zlepšiť sa.
O rok na to keď som mala 18 som sa rozhodla, že sa na Maltu vrátim, budem tam pracovať a naučím sa po anglicky. Vo chvíli keď som sa takto rozhodla, prišli tie myšlienky strachu a hrôzostrašné náčrty scenárov od rodičov. Ja som sa nedala. Čo som spravila? Poviem Vám ako na to:
V prvom rade si zapchaj uši, rodičia sa boja, báli sa a budú sa báť o svoje deti pokým žijú, takže nebojuj s nimi, ale teraz ich fakt nepočúvaj.
Ak v zahraničnej krajine kam chceš ísť, nikoho nepoznáš a ideš von prvýkrát, vygoogli si agentúry sprostredkujúce prácu v zahraničí. Nechoď na ´´blind´´, s tým že si tam nájdeš aj prácu aj ubytovanie. Áno nájdeš, ale toto zvládneš bez toho, aby sa ti niečo nepríjemné stalo alebo ťa niekto oklamal, pravdepodobne až po prvej sezóne v zahraničí. Takže nájdi si agentúru!
Pozri si ju v obchodnom registri, či je registrovaná. Ak áno, pre istotu pozri aj foaf.sk, skontroluj či odvádzajú zdravotku a podobné. Ak je všetko v poriadku, ideme ďalej, ak nie, hľadaj inú agentúru. Je ich veľa, aj v CZ.
Nechoď do zahraničia s kamarátkou/kamarátom z domova, uvidíš, že si tam nájdeš veľa nových. Alebo ak už aj ideš, nech je to niekto veľmi sociálny - outgoing - aby ťa neobmedzoval v spoznávaní krajiny a nových ľudí, čo je na pobyte v zahraničí to najdôležitejšie.
Ak si našiel agentúru, daj si status na Facebook, či ju niekto pozná a aké má s nimi skúsenosti, určite dostaneš očakávané feedbacky. Ak ti napíše zakomplexované dievča, že ´´jej posteľ bola otočená na sever a nie na juh a ona tak nevie spať´´ a preto je tá firma strašná, prosím ťa nepočúvaj ju. Riaď sa len relevantnými feedbackmi.
Ak je všetko v poriadku a máš samé pozitíva, poriadne si si ju očekoval choď na kasting.
Na kastingu potrebuješ jediné. Ak aj nemáš dokonalú angličtinu, poviem ti čo sa ťa budú pýtať a odpovede na tieto otázky sa jednoducho ´´nabifli´´. V zahraničí sa aj tak po 2 týždňoch tak rozhovoríš ( áno, aj keď si ten najväčší antitalent na jazyky), že nebudeš sám chápať zo seba :) Tu sú otázky čo sa ťa budú pýtať: Ako sa voláš, odkiaľ si, koľko máš rokov, čo je tvoja práca snov, prečo chceš ísť práve do tejto krajiny, prečo sa uchádzaš o túto prácu, aké máš dobré vlastnosti - teda prečo máme vybrať práve teba, čo ťa baví robiť, aké máš hobby, máš frajera/frajerku? Napíš si doma odpovede na tieto otázky, nauč sa ich a uvidíš, že s pohovorom nebudeš mať problém.
Na kastingu sa usmievaj, buď happy, predstav si, že ležíš pri mori alebo kdekoľvek a užívaš si slobodu a novú krajinu. Buď sebavedomý aj keď nie si... a milý, hlavne na tvojho budúceho šéfa.
Ak ťa vybrali gratulujem. Zariaď si hlavne cestovné poistenie! Stojí to minimum a ver mi, že sa to oplatí. Tie najzvláštnejšie, najneočakávanejšie choroby, ktoré som nikdy pred tým nemala, som vždy dostala, keď som bola v zahraničí, ale keďže som bola poistená všetko išlo vždy hladko a kompletné náklady mi preplatili. Odporúčam Union. Nechcem vás strašiť, že budete chorí ale nové prostredie občas spraví svoje. Vždy to však rýchlo prejde organizmus si zvykne a nič ďalšie sa mi väčšinou neprihodilo.
Pár mesiacov pred odchodom si zapni tak raz alebo dvakrát do týždňa napr. Priateľov po anglicky s ANGLICKÝMI TITULKAMI. Titulky sú dôležité, veľa naučia. Odporúčam stránku putlocker. Trochu sa naladíš na jazyk a pôjde ti to ľahšie.
Pred odletom si usporiadaj poriadnu Goodbye party, aspoň sa ti podarí zorganizovať všetkých tvojich dobrých kamarátov a mať ich pohromade raz za rok. A už si len uži let, a neboj sa, všetko bude úžasné, budú to tvoje najlepšie 3 mesiace v živote a prídeš domov ako nový človek, úplne zmenený... k lepšiemu!
Keď už si tam, prvý týždeň poriadne počúvaj, svojho šéfa, kolegov a ľudí okolo. Venuj sa len práci, žiadne párty, to príde neskôr. V prvé dni sa poprechádzaj na okolí, zisti kde je autobusová zástavka, kam sa odtiaľ dá rýchlo dostať, kde je obchod, lekáreň, lekár. Zisti si číslo na tamojší taxík a ulož si ho. Ulož si číslo svojho šéfa, kolegov, aby si im mohla zavolať ak bude treba. Kúp si tamojšiu SIMkartu. Je dôležité, aby si poznal svoje okolie od začiatku pobytu, zíde sa ti to.
Dobré rady v zahraničí sú: nestopuj, raz sa mi to vypomstilo, bola som moc sebavedomá, ale nakoniec to dobre dopadlo, ale nerob to! Z párty odchádzaj vždy okolo 3-3:30 ak si sama alebo len s jednou kamoškou/kamošom. Po tomto čase sa zväčša dejú už len horšie veci, bitky, ľudia sú opití zvrhlí, proste ak si sám/sama alebo ste dvaja, choďte pred 4:00 domov. Ak ste s partiou mali by ste byť v pohode.
Ak stretneš potenciálny objekt na letný flirt, čo ti poviem, nebudeš vedieť byť opatrný, lebo veď iskričky lietajú a podobne, ale bolo by fajn dať si aspoň jedno rande pred tým ako si obzrieš toho druhého apartmán. Všímaj si ako sa správa, myslím, že sme inteligentní ľudia a vieme vycítiť, kto sa správa zvláštne a kto nie, takže snáď to bude v poriadku. Radšej si ju/ho ale volaj k sebe, ako ísť k nim, vždy je to istejšie;)
No a hlavne jazyk... Myslím reč :) Vyslovene sa stráň ľuďom z tvojej krajiny, áno asi sú milí, ale takých môžeš doma stretnúť niekoľko miliónov. Nie je to pekné, ale akosi ich odignoruj. Zoznamuj sa s rôznymi mentalitami, ľuďmi odtiaľ ale aj z iných krajín, uvidíš jazýček sa ti rozpletie a po pár týždňoch budeš speakovať, ani nevieš ako. Veľa sa od nich naučíš, pozisťuješ zaujímavosti o ich kultúre, mentalite a už nikdy sa na svet a ani na jednotlivé kultúry nebudeš pozerať tak, ako pred tým.
Iné už moc hovoriť nemusím, všetko pôjde samo. Po pár mesiacoch práce v zahraničí ako tínedžer alebo cca čerstvý dvadsiatnik dospeješ, budeš o 100 krát sebavedomejší, ako si bol pred tým, zistíš že sa na seba vieš 100% spoľahnúť a všetko zvládneš, aj keď na to zostaneš sám. Budeš zodpovednejší, čo poteší rodičov, ale neboj sa nebudeš menej ´´fun´´, teda zábavný, práveže viac, pretože budeš otvorenejší voči svetu. Volajú to ´´open-minded´´. Uvidíš príležitosi, aké si nikdy pred tým nevidel a budeš spokojný sám so sebou. Výskušaj to a uvidíš
Moja rada je, po prvej sezóne ísť ešte raz von aj na ďalšiu, najlepšie do inej krajiny, ale ak sa ti páčila prvá, choď tam. Ja som sa na Maltu vrátila 6 krát :D
Teraz v krátkosti moja story. Prvýkrát som išla na Maltu cez agentúru Prostaff, skutočne ich odporúčam, do dnes máme veľmi dobré vzťahy a všetko bolo v poriadku. Potom som sa tam pozoznamovala s domácimi a na ďalší rok mi pomohli vybaviť prácu v jazykovej škole ako group leader. Poviem Vám, bola to tá najlepšia práca akú si človek môže priať. Keďže som už ostrov poznala a mala som tam zopár kamarátov, v ten rok som si už ubytovanie zohnala sama. Kamarát sa pred zaplatením depozitu išiel do bytu pozrieť a stretnúť sa s nájomníkom, keď bolo všetko v poriadku, až potom som mu poslala peniaze na účet ako zálohu. Neskôr to už išlo, každý rok som sa zoznámila s viac a viac ľuďmi a vždy keď som tam prišla, mala som to ľahšie, jeden rok som precestovala pol Európy, našla som si kapelu (strašnú síce, ale každá skúsenosť je skúsenosť) a spievala som vo Švajčiarsku, Nemecku na Mallorce a potom som sa opäť vrátila na Maltu.
Každý zážitok, každý mesiac a každý problém v zahraničí ma niečo naučil a vyformoval zo mňa človeka, aký teraz som. Moji rovesníci a ich rodičia sa pred pár rokmi často pozastavovali nad tým, aká som sebestačná, sebavedomá a ako stíham robiť viac vecí naraz a vždy všetko vyriešim. Je to tým, že som bola od 18-tich každý rok v zahraničí odkázaná sama na seba. Je pravdou, že som zábudlivá a nezodpovedná v istých veciach, ale vždy si viem dať na seba a ľudí okolo mňa pozor a predvídať nebezpečné situácie. To ma tiež naučil pobyt v zahraničí.
Jediné čo vám už len poviem je... užite si to tam!!! ;)
