Táto je zo smiechu, táto od prekvapenia a táto? Táto je rozhodne z detí.
Hlavne tie medziobočné. Vraj sa volajú mračivky a dajú sa zjemniť tvárovou jogou.
Na internete som videla video, ako na to. Aj som si ho uložila. Lenže už vtedy som vedela, že skončí zapadnuté medzi ostatnými DIY nápadmi.
Rodinný výlet alebo ako unaviť deti
Bol slnečný víkend. Taký ten klasický – deti plné energie a rodičia bez energie. A hlavne bez plánu, ako tú ich energiu z nich vytĺcť.
A tak sme šli k Romanovi. Lebo Roman má jazero a ZOO s lamami, kozami i malými čiernymi mangalicami, čo vyzerajú, akoby sa snažili rypákom preraziť stenu.
Deti boli nadšené. Ja som sa tešila, lebo nikoho neskopal elektrický plot a nikto neplakal. Zatiaľ.
Naháňačka s letkou smrti
Všetko išlo krásne. Lamy žrali z ruky, kozy mečali, deti výskali. Idylka.
A potom prišiel nápad: poďme sa pozrieť na úle a na tie malé utešené včeličky. Mája a Vilko v priamom prenose.
Našli sme však iba reálne včely. So žihadlom. A emocionálnou nestabilitou dvojročného dieťaťa.
Deti ich... naháňali. Lebo prečo nie, však? Veď čo môže byť lepšie, než rozbúriť roj včiel?
Neviem, možnooo... nebyť tam?!
Žihadlo krásy
Zrazu sa roj včiel zdvihol. Zúrivý bzukot sa niesol nad našimi hlavami.
Syna minuli. Deti vraj majú šťastie a tie ich milučké tváričky ich ochránia pred predátormi.
Ja, na druhej strane, s mojou zamračenou vydesenou tvárou... čo vám poviem. Schytala som to.
Do vrchnej pery!
Nie do nohy, nie do ruky, nie na miesto, kde si to ani nevšimneš.
Pera. Vrchná! A tá rástla a rástla. A ak by narástla ešte o kúsok, isto by praskla.
Akcia na botox
Najskôr som sa zľakla. Samozrejme. Nejaká tá slza. Potom som sa pozrela do zrkadla a začala sa smiať. Asi tak, ako sa smeje niekto, kto sa práve začína podobať na animovanú postavičku.
Tipujete správne! Bola to Marge zo Simpsonovcov. Chýbali mi už len modré vlasy a žltá pleť.
Vyzerala som proste ako niekto, kto mal na botox len polovičný rozpočet. Prišiel do salónu krásy a keď zistil cenu, povedal: „Joj, to je také drahé?! Ale už keď som tu, tak dajme aspoň vrchnú.“
Deti sa pýtali, či to bolí. Povedala som, že nie.
Klamala som.
Musím si predsa zachovať dôstojnosť. Aspoň pred vlastnými deťmi.
Namiesto instastories s lamami som posielala fotky kamarátkam s popisom: „Tak som si dala botox… duck face sa teraz fotí omnoho jednoduchšie.“
Botox od včely síce nie je večný, ale zážitok? Ten si ponesiem so sebou až do dôchodku. A aj tú mračivku medzi obočím.
