Vlastne viem. Ale ešte si to tak nejako nechcem celé priznať.
Chceli sme mať doma niečo zelené. Tak sme kúpili kvety. Také, ktoré mali našu domácnosť trochu oživiť a dodať jej nádych prírody.
Potom sa však ukázalo, že niekto sa o tú zeleň musí aj starať. Polievať ju, utierať z nej prach a dohliadať na to, aby mala všetko, čo potrebuje. A keďže sa doma už starám o všetko, čo je živé (deti, manžel, slimáky), nejako automaticky padla na mňa aj starostlivosť o kvety.
A tak som ich polievala.
Občas.
Keď som si spomenula. Alebo keď už bolo na nich vidieť, že sú smädné. Listy začali vädnúť, farba sa menila a ich celkový vzhľad naznačoval, že ak okamžite niečo neurobím, neskončí sa to dobre.
Vtedy som pribehla s krhlou a zachraňovala situáciu.
A väčšinou to fungovalo. Kvety sa spamätali, listy sa vzchopili a ja som mala pocit, že som starostlivosť o domácu zeleň opäť zvládla.
Občas dostali dokonca aj malé wellness. Kúpeľ vo vani. Aby som z nich zmyla prach a aspoň trochu odčinila všetky tie chvíle, keď som na ne zabudla.
A takto sme fungovali celé roky. Ja som zabúdala, kvety trpeli. Zachraňovala som ich a ony mi za odmenu zazelenali poličku. Bol to zvláštny, ale celkom funkčný vzťah.
Až kým jedného dňa nezomreli. Všetky.
Nie postupne. Nie jedna po druhej, aby som mala čas zamyslieť sa nad svojimi pestovateľskými schopnosťami. Všetky naraz. Akoby sa medzi sebou dohodli, že už toho majú dosť.
Nechápavo som hľadela na ich zvädnuté listy. Poliala som ich ako vždy. Dokonca dostali aj hnojivo. Zrejme neskoro.
Celý týždeň som čakala, či sa spamätajú. No listy zhnedli, opadávali a neobjavil sa ani najmenší náznak života. Ani kúsok nádeje, že by som to mohla celé ešte zachrániť.
A tak som ich odniesla do bioodpadu.
Pohľad na prázdnu poličku sa nedal vydržať. Navyše som mala pocit, že si zaslúžim ešte jednu šancu. Veď niečo také sa už predsa nikdy nezopakuje.
Tak sme išli do obchodu a kúpili nové. Presne také isté. Dnes už opäť zdobia našu poličku.
Doma som však stále v podmienke. Pravidelne ma kontrolujú, či som ich opäť nezabudla poliať.
Kvety zatiaľ žijú. Ja sa snažím presvedčiť okolie, že som sa polepšila.
Ale ktovie, dokedy mi to vydrží. A kedy pribudne ďalšia obeť.
