V hlave si preberám mýtus o večnom návrate, ale tiež mňa, a aby som nebola sebecká, tak aj iných.
Ak by sa stále mali vracať dobré časy... tieto dobré časy... bolo by to jednoducho úžasné. Niekto by chcel, aby trvali neprestajne. Ale potom by sme predsa nevedeli, že teraz prežívame to dobré a pekné, keďže by sme nikdy nezažili to zlé... alebo aspoň horšie. To vie predsa každý. Tak sa uspokojujem aspoň s tým návratom. :)
Dve rovnobežky sa stretli. V čase a priestore. Mysleli by ste si : "Nemožné." Ale ja vás ubezpečujem: "Je to tak." A ak majú rovnobežky oči, uvideli sa v dave, stretli sa ich pohľady a neviem ako presne si predstavujete happy end alebo zatiaľ len happy start, bolo to presne tak.
Skôr by bolo priskoro. Minulosť nezohráva rolu, aj keď je isto zaujímavá. Túžba vedieť všetko. Alebo radšej nie. Dozvieš sa niečo a si tomu rád a možno chceš aj ty povedať, ale potom si pomyslíš: "Načo?" Ak chceš vedieť, spýtaš sa, ak nie, necháš tak a nedozvieš sa. A možno hej. V opitej chvíľke, keď máš chuť vyrozprávať príbeh svojho života.
Je to už pár rokov a možno aj nepár, je toho veľa aj málo zároveň. Toľko si toho videl a ešte viac by si chcel vidieť, máš toľko známych, no ešte chceš spoznávať, chceš prečítať všetky knihy sveta, okúsiť všetky chute a zacítiť rozličné vône a potom si myslieť, že vieš, o čom je život.
Bolo by to príliš dokonalé. A teda nudné. Nie je toľko času. Nech sa radšej nič nevracia. Všetko by sa malo meniť a každý zážitok by bol jedinečný. Nie je čas navštevovať tie isté miesta, nemôžeme si v našej obľúbenej reštaurácii objednávať stále to isté jedlo, počúvať len jednu pieseň,...
Nech je to vždy iné. Nie kvalitatívne, ale kvantitatívne. Nech je tá inakosť vždy viac či menej pozitívna. Gradácia nie je možnosťou, ale nutnosťou. Tento víkend bude atmosféra pohodová. A na budúci rok isto tiež. Otázkou zostáva či viac alebo menej.
Krásny život bez rutiny vám :)
