Neurčitky

Mám popísané ruky, lebo ešte stále píšem perom, neťukám ako ďateľ, najradšej by som aj na tento monitor písala modrým, bombičkovým, aby som to mohla ľahko zotrieť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu
(zdroj: g.)

Úplne som sa zaľúbila do niektorých vecí, do slov a hlasov. Zamilovávať sa sem a tam. P. neznáša, keď vravím úplne, lebo je to také bratislavské a Bratislava nám stačí raz za čas, nie stále a už vôbec nie, keď tam nie sme. Pokúšam sa písať slová, v ktorých nie je m, pretože klávesnica štrajkuje, ale nejde to. Je v slove milovať aj v tvojom mene. V slovách mäta, mikina, melódia, modrina, múza, minerálka, mrholiť, maličkosť, milenec, med a myšlienka napríklad.

Dávno si sa na mňa nedíval akoby som mala omrvinku na nose, až do včera. Rekapitulovať, že prvý polrok bol lepší na slová a asi aj na skutky, silné reči rovnajú sa nule. To neznášam, že s niečím rátaš a potom veľké nič. Nebudeme robiť hrubé čiary, necháme dni, nech sa prelínajú. Stavce boli odreté aj v minulom roku a ešte trochu sú. Vôbec im nevadí, že je 2010, koberce zostali stále drsné. Mne to tiež nevadí, hoci nestíham všetko vnímať, relativizovať hodnoty, udalosti sú v nedohľadne a o chvíľu už míle za nami. Spadla železná opona, nie je bipolárny svet. Napchám sa celá do kufra a odcestujem. Kaderník, ktorý pribral mi ostrihá ofinu od polky hlavy, ja si kúpim veľké staromódne okuliare s čiernym rámom a naučím sa písať ľavou rukou. Fascinujúce, že ľaváci žijú celý život v opačnom svete. Môže byť ľavák kaderníkom? Môj je pravák a keď ma bude radikálne strihať, spýta sa, čo sa zmenilo a ja poviem, že u mňa nič, no uňho všetko. Že má väčší zadok, zmenil bydlisko a bude sa ženiť s niekým iným. Predsa len sa toho veľa deje, no my sme (vnútri) stále rovnakí. Kus mňa nechám na jeho podlahe, no odídem taká akú ma poznajú. Z cukru. Práškového. Príliš prchká s častou chuťou byť ironická, že sa potom ľudia so mnou nebudú rozprávať. O niektoré veci neviem požiadať. A áno, občas chrápem, treba mi chytiť nos, nič s tým nespravám, je mi ľúto. Snáď preto neprestanú so mnou spávať v jednej posteli. Niekedy sa veci rozplynú ako hlmla. Stačí aj ničoho trošku. Aj ten snehuliak, ktorého sme postavili na cintoríne bude o dva dni len v našich mysliach a prvého novembra mu na tom mieste zapálime sviečku.

Gabriela Remisova

Gabriela Remisova

Bloger 
  • Počet článkov:  94
  •  | 
  • Páči sa:  0x

smiala si sa a tárala do vetra a ja som cítil, že je to presne to, na čo som tak dlho čakal... (Thákur) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

92 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,082 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu