Neurčitky

Mám popísané ruky, lebo ešte stále píšem perom, neťukám ako ďateľ, najradšej by som aj na tento monitor písala modrým, bombičkovým, aby som to mohla ľahko zotrieť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu
(zdroj: g.)

Úplne som sa zaľúbila do niektorých vecí, do slov a hlasov. Zamilovávať sa sem a tam. P. neznáša, keď vravím úplne, lebo je to také bratislavské a Bratislava nám stačí raz za čas, nie stále a už vôbec nie, keď tam nie sme. Pokúšam sa písať slová, v ktorých nie je m, pretože klávesnica štrajkuje, ale nejde to. Je v slove milovať aj v tvojom mene. V slovách mäta, mikina, melódia, modrina, múza, minerálka, mrholiť, maličkosť, milenec, med a myšlienka napríklad.

Dávno si sa na mňa nedíval akoby som mala omrvinku na nose, až do včera. Rekapitulovať, že prvý polrok bol lepší na slová a asi aj na skutky, silné reči rovnajú sa nule. To neznášam, že s niečím rátaš a potom veľké nič. Nebudeme robiť hrubé čiary, necháme dni, nech sa prelínajú. Stavce boli odreté aj v minulom roku a ešte trochu sú. Vôbec im nevadí, že je 2010, koberce zostali stále drsné. Mne to tiež nevadí, hoci nestíham všetko vnímať, relativizovať hodnoty, udalosti sú v nedohľadne a o chvíľu už míle za nami. Spadla železná opona, nie je bipolárny svet. Napchám sa celá do kufra a odcestujem. Kaderník, ktorý pribral mi ostrihá ofinu od polky hlavy, ja si kúpim veľké staromódne okuliare s čiernym rámom a naučím sa písať ľavou rukou. Fascinujúce, že ľaváci žijú celý život v opačnom svete. Môže byť ľavák kaderníkom? Môj je pravák a keď ma bude radikálne strihať, spýta sa, čo sa zmenilo a ja poviem, že u mňa nič, no uňho všetko. Že má väčší zadok, zmenil bydlisko a bude sa ženiť s niekým iným. Predsa len sa toho veľa deje, no my sme (vnútri) stále rovnakí. Kus mňa nechám na jeho podlahe, no odídem taká akú ma poznajú. Z cukru. Práškového. Príliš prchká s častou chuťou byť ironická, že sa potom ľudia so mnou nebudú rozprávať. O niektoré veci neviem požiadať. A áno, občas chrápem, treba mi chytiť nos, nič s tým nespravám, je mi ľúto. Snáď preto neprestanú so mnou spávať v jednej posteli. Niekedy sa veci rozplynú ako hlmla. Stačí aj ničoho trošku. Aj ten snehuliak, ktorého sme postavili na cintoríne bude o dva dni len v našich mysliach a prvého novembra mu na tom mieste zapálime sviečku.

Gabriela Remisova

Gabriela Remisova

Bloger 
  • Počet článkov:  94
  •  | 
  • Páči sa:  0x

smiala si sa a tárala do vetra a ja som cítil, že je to presne to, na čo som tak dlho čakal... (Thákur) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu