O deťoch

Keď som ťa hľadala v bludisku, chvíľu som blúdila a nakoniec ťa našla, ty si tam stále čakal a ja som sa detsky tešila a tlieskala. A po jedle som sa cítila akoby som mala to dieťa v bruchu a keby si ho pohladil, cítili by to tak aj iní. Moje dieťa nebude mať nikdy peroxidové vlasy a bude mať krátke meno, ktoré sa slávi v máji, pretože v máji sa robia ideálne oslavy. To ma napadlo ešte skôr, ale pri tom peroxidovom som si na všetko spomenula. Teraz však nie je čas myslieť na deti, lebo povedia, že som precitlivená alebo tak. Treba myslieť na zvyšok leta, na P. v BG a na to ako si zapaľuje poslednú cigaretu a my s D. ideme cikať pod schody (ako keď sme boli malé), lebo pivo a víno sú močopudné a ešte aj tá hruška, čo nebola hruška ale domáca slivka na grc. Môžeme trošku spomínať na to ako sme fajčili cigarky zašúlané v liste, obviazané drobnou nitkou, aby držal. Nitku som dala dole, lebo nebola pekná a ešte k tomu ružová a list držal aj tak. Pozrieš sa na škatuľku a tam stojí, že Rauchen ist tödlich a tiež Fumer tue, no ty kašleš na to. Nie kvôli tým šľukom. Myslím aj na to ako John L. povedal, že Lucy in the Sky with Diamonds nie je pieseň o LSD. Ktovie či mu verili? A pritom ho len inšpirovala Seanova kresba. Takže nakoniec je to aj tak všetko o deťoch. Hm...