- "Ty nie si z Blavy?" , "Prišla si sama?" , "S Tiborom sa vidíš prvýkrát?"- takto a ešte inak sa čudovali všetci tí milí ľudkovia, keď som sa im snažila priblížiť, čo som zač.
- Tie 3 dni neuveriteľne spestrili stereotypné bytie a ja nie som stále schopná zaradiť sa do normálneho života...
- Hneď po príchode... zoznamovačka. Rôzne druhy hier, ktoré mi prezradili aspoň základy o ostatných. (napríklad, že Pali mal to pekné tričko z Fínska, ktoré si kúpil preto, aby domov prišiel aspoň v niečom čistom, že Janka vôôôbec neje mäso, že Maca je odo mňa v skutočnosti mladšia alebo že Kúzlo má rád z cukríkov len tie gumové)
- V podstate som sa hneď cítila ako medzi svojimi. A tak som sa ani po večernej hre a dopapaní nemohla ísť len tak zababušiť do spacáku. Čakala ma predsa zábava vo forme kartovej hry Bang! Keď som asi piatykrát povedala (konečne pravdivo), že idem spať, boli 4hodiny ráno. Na spánok zostávali ešte stále 4hodiny. Príjemné zistenie.
- Druhý deň opäť plný rôznych aktivít, smiechu a ešte raz smiechu :). Tentokrát som svoje oči udržala otvorené len do 2. Celé ma to akosi skolilo. O 5minút dole v športovom behavom, o 2pesničky dole v teplom behavom... Ale znovu podotýkam... príjemná únava :).
- A je tu nedeľa. Hoci je to posledný deň našej víkendovky, nič nám nebráni naplno si ho užiť. A tak sme si prešli svoju Cestu životom (hra) a i keď sme prišli do cieľa ako poslední, mali sme dôvod na radosť. Po prvé to znamenalo, že budeme žiť najdlhšie zo všetkých :) a druhý dôvod, že po namáhavej súťaži nás dnu čakala rozvoniavajúca kapustnica. Mňam.
- Potom prišiel na rad už len "úklid" a hor sa domov... Ale pred tým sme sa museli ešte poriadne vyobjímať a vybozkávať... veď čo ak... Ale nie... My sa ešte stretneme... Inak to nevidím.
- Je to ako nedokončená veta. A ja mám tak rada tri bodky :).
