Nie je víkend ako víkend

Neviem, či je horšia varianta, keď len tak sedíte v krčme a po hodine sa partia v dôsledku nudy začne rozchádzať domov alebo keď máte na večer hneď dva plány, každý v inom meste. Priateľ sa rozhodne (z donútenia vonkajších vplyvov) osláviť   svoj vstup do sveta dospelých v deň, keď vaša sesternica plánuje vstúpiť do stavu manželského. No on chce (alebo sa tak aspoň tvári), aby ste tam boli a to je výzva vymyslieť „diabolský plán“.Veselica v plnom prúde, ale čo na tom záleží. Mladých príliš nezaujímajú hity typu Senzus či pomaly, ale isto starnúce hity od O-zone. A tak som sa uprostred tohto všetkého vytratila do noci za zaručenou zábavou späť do svojho mestečka. Malo to však zádrhel: Vychádzka časovo ohraničená.Do trojizbového domu sa „nasáčkovalo“ vyše dvadsať eštetriezvych ešteľudí, ktorí sa pod vplyvom rôznych nápojov zmenili doslova na zvery a nenechali tomu úbožiatku nič dlžné. Čo sa dalo obliať, to veru nezostalo suché, čo sa dalo ušpiniť, to nezostalo čisté, čo sa dalo rozbiť, nezotalo celé. No proste divočina. Našťastie som odišla ešte predtým ako sa to zvrhlo a užila som si v podstate kultivovanú zábavu medzi svojimi.Odbilo však pol desiatej a skoro ako Popoluška (len čas nám nesedí) som sa musela ponáhľať k taxíku, ktorý ma už túžobne očakával. Po príchode k svadobnému stolu som sa však nevedela ani zabaviť, po prvé preto, že všetci lietali niekde po fajčiarskych, kde som ja ako nefajčiar nie práve vítaná a po druhé, že i keď sa zabávali na parkete, ja som stále myslela na kamošov, ako sa asi bavia, kto sa prvý zložil, kto už na viac ako 15 minút obsadil záchod, kto zjedol najviac chlebíčkov... A tiež rozmýšľam, aký je život niekedy nespravodlivý, keď vám jeden víkend naservíruje nudu, že si idete zjeť uši a druhý neviete čo skôr. Prišla som k záveru, že asi to tak proste má byť (ďalej svoje myšlienkové pochody rozvádzať nebudem), ale ak raz aj vy nebudete rozumieť svetu a jeho kolobehu, nechajte si to prejsť hlavou a zmierte sa s ním. Zmierte sa so svetom.