Predpoveď počasia dokonca niektorých aj odradila a radšej zostali doma, pozerať spoza skla, ako sa vonku čerti ženia. Tí čo to nevzdali, už od rána opierali svoje bežky o zábradlie chaty Kuzmínovo.
Trať bola zo začiatku pozmenená a prvý kopec sa zdolával z druhej strany so strmým stúpaním k vysielaču.
Potom to už zľahka fičalo až na lúku nad Jasenovou.
Tu už bolo treba popasovať sa s fujavicou a chvíľami nebolo ani vidno, kde treba ísť. Skrátka biela tma.
Takto to pokračovalo až k búde pod lesom, kde býva tradičná občerstvovačka s ohniskom. Tí čo tu prichádzali sa skôr podobali na polárnych bádateľov so zamrznutými fúzami a spoznal som ich až keď sa zahriali pri ohni.
Potom sa šlo už okrajom lesa až na Hrádok. Tu sa bolo treba rozhodnúť, či ísť ešte na dlhšiu trasu do Komjatnej alebo otočiť sa späť.
Myslím, že tých diaľkoplazov bolo menej a tak som sa aj ja vrátil ku ohňu. Dobre by bolo zostať radšej tu, no viem, že keď sa zamrznutá bunda roztopí, tak zostane mokrá a potom je v nej zima. Preto radšej hneď pokračujem smerom na Porubu aj keď nastala znovu biela tma. Ku mne sa pripojilo ešte zopár ľudí v domnení, že to dobre poznám, no sám som nevedel, či vôbec idem dobre. Ale našťastie sme nezablúdili.
P.S. a takto to bolo vlani
