Biela tma na trnkobraní.

Písmo: A- | A+

Po vlaňajšej bezsnežnej zime sa tá tohoročná vybláznila v plnej paráde. Inak to nebolo ani na tradičnej Dolnokubínskej stope – Zimnom trnkobraní. Snehu bolo dosť, aj predávať by sme ho mohli a stále ešte pribúdalo.

Predpoveď počasia dokonca niektorých aj odradila a radšej zostali doma, pozerať spoza skla, ako sa vonku čerti ženia. Tí čo to nevzdali, už od rána opierali svoje bežky o zábradlie chaty Kuzmínovo.

Obrázok blogu

 Trať bola zo začiatku pozmenená a prvý kopec sa zdolával z druhej strany so strmým stúpaním k vysielaču.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Potom to už zľahka fičalo až na lúku nad Jasenovou.

Obrázok blogu

Tu už bolo treba popasovať sa s fujavicou a chvíľami nebolo ani vidno, kde treba ísť. Skrátka biela tma.

Obrázok blogu

Takto to pokračovalo až k búde pod lesom, kde býva tradičná občerstvovačka s ohniskom. Tí čo tu prichádzali sa skôr podobali na polárnych bádateľov so zamrznutými fúzami a spoznal som ich až keď sa zahriali pri ohni.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Potom sa šlo už okrajom lesa až na Hrádok. Tu sa bolo treba rozhodnúť, či ísť ešte na dlhšiu trasu do Komjatnej alebo otočiť sa späť.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Myslím, že tých diaľkoplazov bolo menej a tak som sa aj ja vrátil ku ohňu. Dobre by bolo zostať radšej tu, no viem, že keď sa zamrznutá bunda roztopí, tak zostane mokrá a potom je v nej zima. Preto radšej hneď pokračujem smerom na Porubu aj keď nastala znovu biela tma. Ku mne sa pripojilo ešte zopár ľudí v domnení, že to dobre poznám, no sám som nevedel, či vôbec idem dobre. Ale našťastie sme nezablúdili.

Obrázok blogu

P.S. a takto to bolo vlani

Obrázok blogu
Skryť Zatvoriť reklamu