Keďže necestujem po svete, raz za čas sa vyberiem aspoň na Liptov. Tentoraz to bolo dokonca na najvyšší bod. Predpoveď počasia na druhú júlovú nedeľu bola veľmi optimistická a aj sa vyplnila a tak po dlhšej dobe vôbec nikde naokolo nepršalo. So skupinkou kubínskych turistov sme autá zaparkovali pri ústí Račkovej doliny, za Pribylinou. Hromadná doprava nevyhovovala pre zdĺhavosť, lebo túra bola dosť časovo náročná. No bolo treba zase oželieť záverečné pivo. Ranný vzduch v Úzkej doline nás riadne osviežil, odhadoval som to tak na tri stupne. Na to, že bola prázdninová nedeľa, išlo okrem nás dosť málo ľudí, zrejme toto miesto nie je až takým zaužívaným východiskom.
Po chvíli sa dostávame k ústiu samotnej Račkovej doliny. Začiatok je poznačený ťažbou dreva a tak nekráčame lesným chodníkom, ale štrkom a blatom. Stromy nemusíme hľadať po kopcoch, máme ich tu pekne poukladané vedľa seba.
Pomaly sa dolina otvára a okrem výhľadov na Otrhance a Jakubinú, môžeme hľadieť na tabule náučného chodníka o niekdajšom bačovaní v tejto lokalite. Prehliadku zakončuje nefalšovaný salaš pod Klinom, ale bez baču.
Otrhance
Jakubiná
Klin
Tu sa chodník rozdvojuje, ale pre niektorých je to málo a vydávajú sa neznačkovanou skratkou. Neskôr na vrchole sa ukázalo, že skratka bola o hodinu a pol dlhšia. Ja som si išiel pekne po modrej značke až do Bystrého sedla. Tú aspoň dobre vidno, po žltej vždy zablúdim.
Nižná Bystrá - tadiaľ niekde viedla skratka.
Zvonček alpínsky
Kominiarsky vrch a Temniak v Poľsku
Svinica
Stúpanie na Bystrú.
Kozobrada
Klin.
Otrhance.
Czorsztyňske jazero v diaľke.
Hrebeň Bystrej.
Zo sedla môžeme nazrieť k našim poľským susedom. Cestičky sa tu zbiehajú zo všetkých strán a premávka sa zhusťuje. Zostavá nám ešte strmina na samotnú Bystrú. Vrchol zdolávame po 4 a pol hodinách v trojčlennom družstve. Stretávame tu skupinku, čo tu už bola pred hodinou a išli z Hrdova cez Bystrú dolinu. Smerovníky ani vrcholová kniha tu nie je, len kus železnej tyče. Neviem, či úradovali zberatelia alebo blesk.
Títo prišli z druhej strany.
Na východe sa odhaľuje hrebeň Vysokých Tatier.
Pyšné sedlo - koniec hrebeňovky Západných Tatier.
Aj Kriváň si dáva dolu perinu.
Kúsok Poľska pri Zakopanom.
Vysoká.
Plesá pod Bystrou.
Nižná Bystrá, tadiaľ sa šlo „skratkou“.
Pohľad na západ, vzadu trčia Roháče.
Príslop, Baníkov, Pachoľa.
Vzadu Choč.
Smrečianske pleso v Poľsku.
Chata Ornak
Jahňací štít.
Baranec.
Príslop.
Kráľova hoľa.
Bradavica.
Kriváň je ako obrovský kamenný monolit.
Bivak na vrchole.
Bystrá dolina.
V strede Ostrý Roháč.
Gerlach.
Silenka.
Bystrá.
Stokráska.
Nadol sme sa rozhodli ísť cez Bystrú dolinu, keďže odtiaľ tak rýchlo prišli. Serpentínami schádzame k plesám a potom už chodník vedie mierne dodola popri potoku s množstvom malých vodopádov. Spolu z nádhernou kvetenou vytvárajú priam záhradu.
Horec bodkovaný.
Kuklica.
Ruža skalná.
Mliečivec alpínsky – nemusíme chodiť ani do Álp.
Nezábudka - nezabudnuteľná modrá farba.
Kamzičník.
Kýchavica.
Vrbica – Ivanov čaj, ktorý sa na Sibíri užíva ako droga. Táto rastlina narastie prvá aj po atómovom výbuchu. Tatry po viacerých kalamitách aj tento výbuch pripomínajú.
Tu už prichádzame do smutnejšej časti, ktorú poznačila kalamita.
Lúky v okolí Pribyliny.
A na záver dúšok vody z prameňa, miesto piva.
