Najprv musíme prejsť popod rozostavanú diaľnicu, kde urobili drevený a betónový podchod a o chvíľu sme pri Likavskom hrade. Tam však nejdeme, lebo veľa času nemáme a aj tak je brána zatvorená.
Od hradu začíname stúpať po červenej značke na Predný Choč s výškou 1249 m. No na samý vrchol sa nejde, lebo kúsok nižšie je odbočka na vyhliadku. Keby tam nebola značka, tak by som tam nikdy netrafil.
Prvé, čo mi padne do oka sú suché stromy, ktoré boli ešte nedávno zelené. Neviem, či tu zavítal tatranský kôrovec alebo na Liptove dlho nepršalo. Para, čo vychádza z ružomberskej celulózky im asi moc nepomôže.
Z Predného Choča musíme zase zísť dolu do sedla Spuštiak. To už má priliehavejší názov, lebo je to tu tiež nejaké spustnuté.
Zo sedla sa po modrej značke najprv ide pekne po rovinke, no potom začneme stúpať na Zadný Choč s výškou 1288 m. No je to už menej namáhavé, ako na Prednom a niektorí sa tu premávajú aj na bicykloch.
Zo Zadného Choča zídeme na Zadnú poľanu a kúsok napravo prídeme k informačnej tabuli.
Píše sa tu, že kedysi tu stála chata, dnes z nej zostali len základy. Cez vojnu ju vypálili Nemci, lebo zrejme nevedeli rozoznať turistov od partizánov. Dolu pod nimi je studnička, tu kedysi brávali aj vodu na blízky salaš, ktorý dnes slúži ako útulňa. Pokračujeme teda ku nemu na Strednú poľanu.
Aj keď Veľký Choč zvyčajne vidno špicatý, odtiaľto vyzerá takto.
Meteostanica.
Hotel Choč - tak sa volá salaš. Naposledy som tu videl ovce asi v roku 2006.
Od Strednej Poľany nám zostáva už len vystúpiť po zelenej značke na ten hlavný, Veľký choč, čo je ešte 400 výškových metrov. Vedľa neho je štvrtý a to Malý Choč, na ktorý dnes nejdeme a okrem toho tam už ani nevedie značka.
Malý Choč.
Po asi piatich hodinách sme na Veľkom Choči, ktorého výška sa udáva od 1608 až po 1613 m.n.m. Koľko presne má, to ma ani nezaujíma, skôr je zaujímavejší výhľad z neho, pretože dnes je výnimočne dobré počasie.
Západné Tatry.
Osobitá.
Kriváň.
Liptovská Mara a Nízke Tatry.
Liptovský Mikuláš.
Bešeňová.
Lúčky.
Kráľova hoľa.
Ďumbier.
Chopok.
Veľká Fatra.
Vzadu Krížna.
Šíp a Malá Fatra.
Krivánska Malá Fatra.
Stoh.
Rozsutec.
Malý Rozsutec.
Dolný Kubín a Kubínska hoľa.
Babia hora.
Pilsko.
Oravská Magura.
Vyšnokubínske skalky.
Leštiny.
Mokraď.
Malý Bysterec.
Osádka.
Pucov.
Revišné.
Poruba a Veličná.
Niekde v diaľke Kľak.
Aj keď bolo na vrchole dosť ľudí, nebolo sa nejak s kým rozprávať, lebo každý pozeral do svojho mobilu. Možno by bolo dobre, aby aspoň niektorí mali na chrbte svoje číslo, aby sme mohli poslať nejakú esemesku.
Dolu sme sa pobrali, pre zmenu, po červenej značke. Aby boli farby kompletné. Chýbala len žltá. Tá vraj viedla kedysi do Vyšného Kubína.
Z Poľany je to najkratšie do Dubovej, tak už nie je o čom rozmýšľať. Na Jánošíkovom stole už bolo vidno fatamorgánu.
Tu na konci rezervácie sa mi šmyklo na skalách ako Jánošíkovi na hrachu a z termosky v batohu zostala len placka.
Na teplomeri bolo vidno, že letné dni bývajú aj v októbri.
A takto vlastne vyzerá Choč, lebo keď chodíme po ňom, nepoznáme jeho podobu.
