Ráno sa nás zišlo na štarte desať. No málokto mal ambíciu prejsť celú trasu, ale že vraj niektorí už vyrazili skôr.
Črtalo sa krásne májové počasie a hneď ako opúšťame mesto bundy išli do batoha. Prvé boli narade Krnáče so svojim vrcholom zvaným tiež Psí vrch, ktorý som premenoval na elektrický, lebo sú tam samé drôty. Po hodinke nás už vítal sv. Vendelín vo svojej kaplnke.
Psí vrch, jeden pes tu pobehoval.
Pokračujúc hrebeňom, míňame Srňacie, Pokryváč a Osádku, až sa objavia pred nami Roháče. Tam však samozrejme nejdeme, ale mierime do Malatinej. Pred týždňom tam napadlo snehu a primrzlo na -7. Našťastie sa oteplilo a znuvu je tu jar.
Na Maľcove zabočíme doprava na Ostrý vrch a cezeň sa prehupneme na liptovskú stranu. Tu sa nám objaví znovu Choč, ktorý nás sprevádza celou cestou.
Nedá nám, aby sme si neposedeli pri rozprávkovej chalúpke s neskutočným polkruhovým výhľadom. Toto miesto sa nazýva Varta a je vlastne hranicou medzi Oravou a Liptovom.
Keďže ani ja nejdem celú trasu, ďalej pokračujem individuálne a mierim lesnou cestou na Leštiny. Ostatní idú lúkou popod Holicu do Vyšného Kubína. Odtiaľ treba ísť ešte do Žaškova, no neviem koľkí to strihnú rovno domov.
V Leštinách som si dlhšie oddýchol a rozhodol som sa pokračovať cez Vyšnokubínske skalky. Tak sa mi cesta skrátila asi o 20 km, ale aj tak sa zamračilo.
Vyšný Kubín
Leštiny a Osádka
Jasenová
Rozsutec za čerešňou.
Myslel som, že zlatý dážď a to listy.
Starý hrčavý strom, ale kvitne stále.
