V poslednú júlovú nedeľu sme ich preto išli pozrieť s kubínskymi turistami. Bolo treba mať aj pár drobných zlotých, lebo tam sa platí aj za vstup do hôr. Východiskom bola Lysá poľana, kde je veľké parkovisko s veľkým poplatkom. Za auto 12€. Šťastie, že sme šli autobusom. Ten nás len vyložil a šiel bohvie kam. Prvý, asi trojkilometrový úsek sa ide po ceste. Okrem peších tu chodia ešte kone z vozmi, bicykle tu nevidno. Za furmanku nahor pýtal 90 zl. My však stejne na moste odbočujeme na zelenú, kade už kone nejdú. Z mosta vidno prvé vodopády, ktoré sa volajú Wodogrzmoty Mickiewicza. Myslel som, že to bol nejaký majiteľ rybného hospodárstva, no vraj to pomenovali po básnikovi.
Za mostom prejdeme na zelenú značku a stúpame po schodoch. Komu by to bolo strmé, môže sa kľukatiť po ceste, tá je tu preto, aby chatári vyšli hore na štvorkolke.
V diaľke už vidno Svišťovú kopu, na ktorú pôjdeme.
Vpravo vidno menšie vodopády Buczynowa Siklawa.
Od tohto miesta ide k chate lanovka, no slúži len na prepravu tovaru. Kúsok odtiaľ sa dá odbočiť na čiernu značku, rovno ku chate, no mi ideme ďalej po zelenej. Po vyše dvoch hodinách prichádzame k vodopádu Veľká Siklawa, ktorý je najväčší v Poľsku. Má celkovú výšku 70 m.
Od vodopádu je to už len kúsok k Schronisku PTTK. Je to veľká chata, ktorá stojí rovnovno pri Prednom plese. My prídeme najprv k Veľkému plesu, ktoré je druhé najväčšie v Tatrách. Má plochu 34 hektárov a hĺbku skoro 80 m.
Prvé tri plesá ležia vo výške 1650 m n.m. Medzi dvoma veľkými je ešte jedno maličké. Pri chate radšej miniem zásoby z domu, lebo pivo tu stojí 3,7 €, čo je desaťnásobná suma ako z obchodu. Po krátkom oddychu pokračujeme po modrej na Świstowu Kopu (1875 m), z ktorej je lepší výhľad.
Schody moc esteticky nevyzerajú, no musíme ísť po tom, čo nám dali pod nohy.
Aj keď nemáme ideálne počasie, z vrcholu Kopy vidno na jednej strane Belianske Tatry a na druhej dolinu piatich plies. V diaľke sa črtá ešte Čierne pleso a za rohom je skryté Zadné pleso. Keby som bol detailista, tak je pod ním ešte maličké šieste – Wolie oko.
V sedle kopy sme museli stáť v rade na fotenie, lebo je tu najkrajší výhľad a na zeleno-modrom pozadí dobre vyniká pleťovka.
Za zmienku stojí ešte Orlia prť (poľ. Orla Perć), je to horská pešia magistrála v Tatrách v južnom Poľsku, ktorú vidíme pred nami. Považuje sa za najťažšiu a najnebezpečnejšiu cestu v celých Tatrách a je preto vhodná iba pre skúsených turistov. Chodník je značený červenými značkami. Na tejto magistrále od vytvorenia chodníka zahynulo viac ako 120 ľudí. Celková dĺžka dostupnej magistrály je 4,5 km. Celý čas prechodu, v závislosti na podmienkach na chodníku, je od 6 do 8 hodín. Najvyšší bod je Kozi Wierch s 2 291 m n. m. Magistrála začína v sedle Zawrat (2 159 m) a končí v sedle Krzyżne (2 112 m), do ktorého vedie žltá značka od chaty. Pre turistov sú najstrmšie a vertikálne úseky vybavené početnými lezeckými pomôckami, vrátane rebríkov, reťazí a kovových schodov.
Chodník do Krížneho sedla.
My sa však prehupneme na druhú stranu k Morskému oku. No treba zdolať ešte jedno sedlo, druhú Kopu Dziadula a Žleb Žandarmerii. Klesanie je tu preto dosť nebezpečné.
Morské oko je asi najnavštevovanejšie miesto v Poľsku a videl som tu aj takých ľudí, čo som ešte v živote nevidel, možno boli z Indie alebo z Južnej Kene. No na kopcoch, oproti predchádzajúcim rokom, ľudí znateľne ubudlo, lebo sa rozbehli do sveta.
Morské oko je najväčšie pleso v Tatrách, má 34,93 ha, najväčšiu hĺbku 50,8 m a obvod 2,7 km. Keďže máme čas, kým sem dorazia ostatní tak si ho obídeme dookola.
Z Morského oka na parkovisko to máme ešte necelých 8 km po asfaltke. Po kilometri prídeme k otočke, kde stoja konské povozy. Nadol chcú 50 zl, no aj tak ideme radšej pešo. V blízkom bufete si kúpim pivo za 13 zl. v plechu a hneď sa mi lepšie kráča. No nie dlho, lebo začalo totiž pršať. Celý deň vydržalo a nakoniec leje. Po deviatich hodinách a 24 km sme konečne v cieli. Cez hranice sa mi podarilo prepašovať dva litre vody v bágli.
