V posledných dňoch bolo cez deň veľmi teplo, preto nočná turistika mi pripadala ako dobré riešenie. Dokonca ani muchy neštípali. No netrvalo to dlho, keď som zasvietil čelovku, stal som sa majákom, ku ktorému leteli všetky nočné mory. Šero nám však našťastie vydržalo do pol cesty z Dubovej a tak sme rozsvietili až za poľanou. Bolo nás 11, ako futbalistov a cestou sa pridali ďalší štyria.
Na Poľane sme našli nejakých nocľažníkov. Tí s nami nešli, zrejme mali v pláne ísť na východ slnka. No zrejme im to nevyšlo, lebo ráno bola búrka.
Rozsvietený Liptov.
Ružomberok.
Na vrchole sme boli presne za dve hodiny. Miesto ohňa sa zapálili sviečky, no Ján tam nebol ani jeden.
Dolný Kubín trochu rozmazaný, lebo statív sa mi nechcelo niesť.
Pred polnocou sa začalo v diaľke blýskať, tak sa bolo treba pomaly poberať. Škoda, lebo nočné posedenie na Choči s hviezdami nad hlavou je úžasný zážitok. Väčšina šla do Vyšného Kubína, zbytok späť do Dubovej. Neviem ako prežili búrku dve skupinky ľudí, čo stanovali a byvakovali na vrchole. Nás chytil dážď až pred domom.
Východ mesiaca nad Mikulášom.
Povestný Jánošíkov stôl, tentokrát bez pohostenia.
Sú dve hodiny v noci, pivo sa nečapuje.
