Mne to zároveň pripadá aj, že sa oslobodím od gaučovej politiky a konečne vyjdem na nejaký poriadny kopec. V zime chodím totiž iba po okolitej pahorkatine.
Na druhú aprílovú nedeľu sme sa najprv podviezli autobusom do Dubovej a potom už pokračovali po svojich. Aj keď haluxy ešte nemáme dobre rozchodené, išlo to celkom dobre, lebo spočiatku snehu nebolo a mačky zostali v batohu. Až tesne pod poľanou sa niečo zabelelo a bol to ozaj ten oný pozostatok zimy.
I keď na poľane bolo krásne slnečno, okolo vrcholu sa hromadili mraky a už som tušil, že dlhé sklo dnes moc nevyužijem. No znovuvybratú zimnú bundu som aj tak natisol do malého ruksaka. Postupne nác pribúdalo a niektorí už išli aj oproti.
Ani na vrchole sa nedali stavať snehuliaci a po starom snehu nezostalo ani stopy, aj keď som mal naň nachystané úplne nové mačky. Pritom na Jozefa ho bolo aj na zimnú olympiádu. Na chodníku bolo len blato z topiaceho sa aprílového snehu. Čižmy by boli asi potrebnejšie.
Leštiny
Kúsok Kubína
Zahmlený Rozsutec
Spätný pohľad na poľanu
Kúsok Ružomberka
Oba Kubíny
Dolný Kubín
Jasenová
Vyšný Kubín
Liptovská Mara
Zostáva sa len zbaliť a ísť dolu, lebo večne tu byť nemôžeme.
Šafran albín
Deväťsil
Pokus o nájdenie Kostrmanky
Zubačka
Skalky
