My sme sa rozhodli až pri nastupovaní do autobusu, že pôjdeme z Jasenovej. Iní pokračovali do Dubovej. Prvý úsek chodníka bol bez snehu, ten sa objavil až na Drapáči. Postupne ho pribúdalo, no bol tvrdý, len na vrchu trochu rozmočený. Vcelku sa šlo dobre. Iba na jednom mieste, kde bol ľad, som už nevydržal a vybral z batohu mačky, nie však železné ale gumené s hrotmi. No pri vrchole ich už ani nebolo treba, čo bol sneh miestami úplne roztopený.
Už nad Jasenovou sa otvoril krásny výhľad na Malú Fatru.
Na Drapáči.
Malá Fatra s Veľkým Kriváňom.
Hrebeň Nízkych Tatier.
Nové reťaze, ktoré vlani nainštalovali kubínski turisti.
Hrebeň Veľkej Fatry.
Nakoniec sa ukázal pekný jarný deň s krásnymi výhľadmi z vrcholu. Nebolo treba ani zimnú bundu. Fotoaparát pracoval na plný výkon, veď vždy takto nebýva a Choč z kruhovým výhľadom do sto kilometrov je dosť výnimočným kopcom. Len obloha od východu bola podivne sfarbená do šeda. Asi nejakým oparom.
Roháče.
Liptovská Mara.
Horná Orava.
Nízke Tatry.
Po vrchole sa dalo prechádzať ako po námestí, lebo kosodrevina sa ešte skrývala v snehu a chodili sme ponad ňu. Na jednom mieste sa mi noha prepadla a niekde dolu medzi konármi zostala vyzutá gumená mačka. Takže nadol som brzdil len jednou nohou ako chromý partizán. Schádzali sme totiž do Dubovej a tam bol chodník od Poľany zľadovatelý ako sklo. Zrejme ho preleštili ľudia, ktorých tadiaľto chodí neúrekom. Nakoniec však všetci došli bez újmy na zdraví, až na nejaké modrinky na zadnej časti tela. Keďže bolo dosť času do odchodu autobusu, museli sme navštíviť jednu z pobočiek Jánošíkovej krčmy a tam zapiť deň víťazstva.
Kubínska hoľa a Dolný Kubín.
Rozsutec.
Rakytov.
V diaľke vľavo veľkofatranský Kľak a vpravo malofatranský.
Kriváň.
Jasenová.
Salaš na Poľane - hotel Choč.
