No my Oravci sa zase musíme štverať po tých kopcoch a to ešte aj počas jarnej únavy. Inak to nebolo ani druhú aprílovú nedeľu, lebo sa konal výročný výstup oslobodenia na Choč.
Tento raz sa išlo z Dubovej, odkiaľ býva najviac vyšľiapaný chodník, čo je niekedy výhoda, ale na jar sa práve takto vytvorí dokonalý vyhladený ľad. Preto prvá otázka pri balení batohu je, či zobrať mačky, alebo nie. Domáci kocúr vám v tom neporadí. Ja si beriem iba gumené hroty, aj tak sa mi ich nikdy nechce navliekať. Nakoniec sme išli pekne pomaly krajíčkom, kde už bolo roztopené.
Zo stúpajúcou výškou ľadu ubúdalo a pribúdalo viac snehu. Ten však bol škaredý špinavý, mokrý a naviac sa nohy do neho, hlavne mimo chodníka, prebárali až po kolená. Na jednom mieste vidno, aké veľké vločky tu cez zimu padali.
Sotva v polovici idú už oproti nám vracajúci sa turisti s bakuľami, zrejme aby mali čím ubiť prípadného medveďa. Nejakí Poliaci boli striehnuť na východ slnka, no že vraj to nebolo bohviečo. Na poľanu prichádzame z neznámeho dôvodu neskôr, ako inokedy. Jarné počasie nie je až také jarné a fúka silný vietor, čo až pálenku zo štamprlíka vyfrkne. Musel som nazrieť aj ako vyzerá hotel Choč, v zime tam bolo do pol dverí snehu. Obďaleč vybudovali aj meteostanicu, aby bača vedel, kedy ovce vyháňať, no nevedeli o tom, že už roky sa tam nepasie.
Ďalej sa naše cesty rozchádzajú, lebo niektorí idú letnou trasou po zelenej a iní zimnou na hrebeň. Keď ľudia majú možnosť výberu, začnú zbytočne špekulovať, ako pri regáloch v hypermarkete. Ja idem kvôli lepším výhľadom zimnou cestou. Od Liptova sa totiž akosi zaťahuje.
Cestou sa zase k nám, pre zmenu, pripájajú tí čo idú od Jasenovej.
Ako sa blížime k vrcholu, tak je hneď veselšie a treba využiť poslednú chvíľu, šmyknúť sa na snehu. Či už chtiac alebo nechtiac.
Na vrchole je ešte dosť snehu, vidno to podľa smerovníka, o koľko je zdanlivo nižší. Počasie je veľmi príjemné, lebo vetry čo dujú zo všetkých strán sa asi vzájomne anulujú. Škoda len, že tu nie je niečo na sedenie. To by sa opaľovalo. V prvom rade však treba pofotiť, čo sa dá, lebo hore vždy nebýva jasno a Choč je jeden z mála kopcov, čo má taký dobrý kruhový výhľad. Na oravskú stranu je to celkom dobré, no na Liptove sa modlili len záhradkári. Zišlo sa nás tu nakoniec možno aj sto.
Leštiny.
Liptovská Mara.
Kúsok Kubína.
Rozsutec.
Dolný Kubín.
Ružomberok
Malinô brdo.
Osádka.
Malatiná.
Pokryváč a Pribiš.
Roháče.
Stoh.
Malý Choč.
Poruba a Veličná.
Kubínska hoľa.
Vyšnokubínske skalky.
Malý Bysterec.
Po dlhšom oddychu sme sa pobrali dole smerom na Jasenovú. Cestou nás už nič neprekvapilo, akurát turistický chodník zaviezli hnojom a krásne vyčistené vybramy zo snehu sme si predsa len zablatili.
Kedysi sa dalo zájsť nad Jasenovou na odpočívadlo autom, teraz je tam zákaz vjazdu. Turisti sú totiž tí poslední, na ktorých sa berie ohľad. Najprv vyťažiť drevo, zorať a ohradiť pole, zničiť cesty a choď si kade chceš. Reči o rozvoji turistiky sú len prázdne blafy, jedlo a pitie si pekne zober zo sebou a sadni si na zem. Ak je mokro tak stoj a možno príde aj autobus.
