Aj mne sa stalo, že na ňom som bol veľmi dávno. Ostáva teda možnosť, zobrať to z opačnej strany. Tak som to urobil v nedeľu na Terezu, ktorá zvyčajne uzatvára leto. No tento rok nám nechala ešte týždeň užiť si slnka a farieb jesene.
Východzím bodom bolo parkovisko vo Fačkovskom sedle, ktoré sa behom dňa zaplnilo skoro do posledného miesta. Na Kľak sa však nejde priamo, ale treba najprv vystúpať serpentínami na vrch Reváň po žltej značke. Musím povedať, že chodník je vzorne značený a ani raz som nezablúdil.
Pohľad na Kľak, ktorý sa trochu podobá na Kriváň.
Z Reváňa sa už pokračuje hrebeňom a dá sa to zvládnuť aj v takomto turistickom oblečení.
Pohľad smerom do Turca.
Na mieste zvanom „Pod skalou“ kedysi stála chata, no podrobnosti o nej nepoznám.
Fačkovské sedlo je skôr zimným strediskom, no v lete tu tiež nie je vyľudnené.
Na vrchole vo výške 1352 m stojí kríž a pri ňom sa už začali zhromažďovať ľudia. Dali sa rátať na stovky aj s tými, čo som stretol cestou späť. Zaujímavé bolo, že najviac ich išlo nahor poobede. Ja ich volám „rezniari“, lebo v nedeľu na obed zjedia rezne a potom sa vyberú na kopec a zo dva si ešte pribalia so sebou. Nechýbali tam ani deti.
V pozadí Tatry.
Fačkov.
Panoráma juh-západ-sever.
Ostrá skala.
Fačkov.
Roháče.
Krížna
Ploská a za ňou Nízke Tatry
Ostrá skala.
Dolina Rajca
Zaujímavý skalnatý kopec, na ktorom som ešte nebol a ani som o ňom nepočul.
Dutá skala nad Vríckom.
Späť sa musíme vrátiť po tej istej trase, pretože dolu máme auto, ktoré zatiaľ ešte nevie prejsť samo napr. do Vrícka, kde by sme zostúpili popri vodopáde.
Tlstá a Ostrá
Úplne v strede vzadu je Kriváň
Tohtoročná jeseň farbami nešetrila a oblohu som pritmavil polarizačným filtrom.
Ešte raz Tlstá a Ostrá.
