Preto som si teraz v lete vybral deň s predpokladom dobrého počasia a ráno hneď bezodkladne vyrazil. LCD displej teplomera deň predtým ukazoval ráno iba tri stupne, čo je uprostred leta nezvyklé a asi to tak ešte nikdy nebolo. No ale zvykneme si. Aj na druhý deň bolo len o dva stupne viac, no rýchlo sa oteplovalo.

Hotel Choč bol obsadený a zvnútra zavretý. Šťastie, že sme spali doma. Koľko ľudí je vo vnútri sa pozná podľa počtu vyvesených prepotených tričiek vonku. Zároveň to odpudzuje medvede. Kúsok odtiaľto je šípka – Veľký Choč, zimná trasa, no druhú polovicu nápisu zmyl dážď a všetci šli tadiaľ. My sme tak išli tou letnou sami. Pod skalou som pre istotu prehľadal trávu, kde mi zmizol pred desiatimi rokmi ministatív a doteraz sa nenašiel. A ani teraz. Tentoraz toľko nefotím, lebo jarná sezóna kvetov skončila. Zostala len zdutá silenka.







Ružomberok

Skalná ruža, u nás na Skalke ju ľudia už úplne vykynožili, aby si založili skalku na záhradke.

Malý Choč


Nízke Tatry a Veľká Fatra

Ďumbier a Chopok

Klinček alpínsky, celkom ako na Rozsutci.



S pribúdajúcim časom pribúdalo aj ľudí na vrchole, málokomu sa chce vstávať zavčasu a fotiť východ slnka. Lepšie je ísť poobede a odfotiť západ slnka, čo je úkaz veľmi podobný. Dlho však neodporúčam prebývať na vrchole, lebo slnko urobí svoje a z človeka sa stane vyprážaný syr a nepomôže ani natrieť sa tatárskou omáčkou.



Najefektnejšie na fotenie sú vodné plochy, aj z mláky sa dá urobiť zrkadlo. Tentokrát zapózovala Liptovská Mara, naša najväčšia priehrada. Či je ozaj najväčšia do šírky, či do hĺbky to neviem, lebo vždy idem do vody len po kolená.




Na západe nič nového, stále stojí za Šípom Malá Fatra so svojím Stohom a Rozsutcom.






Smerom na sever sa nachádza Dolný Kubín s Kubínskou hoľou. Keď vidno za ňou ešte ďalšie kopce, je to znakom dobrej viditeľnosti. Niekedy vidno až na Radhošť, či Lysú horu. Cez deň je to však ťažké rozoznať, lepšie to vidno zavčas ráno, keď svieti vysielač.


Horná Orava je dnes viac v smogu, asi zase nakúpili ďalšie autá. Babia horu ledva vidno a rozoznať sa dá len Tvrdošín, aj to len vypiplaný vo photoshope.


Roháče tiež moc nezabodovali.


Z Veľkej Fatry vidno za Malinym Brdom Rakytov a úplne vzadu Krížnu.

Skrátka, keď je dobré počasie, z Choča je vždy čo pozerať.

Martin a Kľak malofatranský.

Poruba a Veličná.

Šíp.

Medzibrodie a Široká.
Každý, kto je z blízkeho okolia si tu nájde svoju rodnú obec.

Zostáva nám zase sa na čas rozlúčiť z Chočom a dívať sa naň z domu z okna. Výstup zakončíme pivom v Dubovej.







Levanduľa ako v Chorvátsku.